Rátala som. Koľko to už je? 4 mesiace? Či 5?
Taká doba. Najdlhšia. V tomto. S tebou. A keď to prerátam na to všetko. 6rokov?
Neviem.
Jej ignorácia na mňa dolieha. Vadí mi, že na mňa sere takým trápnym spôsobom.
Nie, nie sme najlepšie kamošky. Sme spolubývajúce. Tie majú mať dobré vzťahy. Okrem toho, že z nej mám ponorku kvôli kopírke a škole, budiš. No nedávam to najavo a snažím sa s tým žiť.
No ona, odkedy. Ach, veď to sem ani nesmiem napísať, lebo som sľúbila udržať to v sebe. No ja nevládzem. Keby jej to všetko nebolo prednejšie.
Vždy sa na mne zabávala, keď som robila opičky na posteli, zvykli sme si písať medzi sebou na fb a rehotať sa na sebe, po večeroch sa rozprávať o všeličom.
Dnes jej hovorím niečo a ona hľadí do monitoru a číta si, čo jej odpísali v správach. Robím opičky a čakám, či si ma všimne.
Minule som si prišla ako idiot. Áno, lezie mi teraz celkom na nervy, ale myslím, že by to nebolo tak hrozné, keby je toto iné.
Ak sa jej neopýtam, nepovie. Ak sa opýtam, povie vetu. Prípadne sa tvári, že nepočula, že sa jej niečo pýtam...a to mi vadí viac ako keby mi povie len dve vety. Možno si myslí, že ja jej nevravím, ale sama dobre vie, že nemám také veci na rozoberanie ako ona.
Chýbaš mi. Dnes večer veľmi. Chcela by som ležať vedľa teba.
A s tebou sa nemusím ani rozprávať, hoci viem, že by som ti mohla povedať čokoľvek a vypočuješ ma. Pri tebe to ale akoby ustane. Svoje trápenie nevidím. Necítim.
Cítim teba. Och, ako rada by som teraz cítila vôňu tvojho krku. Videla ten úsmev, ktorý mi podlomil kolená už v 16tich a stále mu to ide...
Chcela by som počuť ako mi znovu vravíš :
"Dnes to bude pekné."
Prosím, objím ma.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A čo sa týka tej nevšímavosti, myslím, že každé priateľstvo si takým niečim prejde. Tiež som občas mávala pocit, že si ma nik nevšíma, že hovorím a nik nepočuje... ale tak, ten kto chce, bude si všímať a počúvať a ten kto nie - nestojí za to...
Inak, krásny blog