začínať vianočný blog vetou "nemám rada tieto sviatky" sa asi nepatrí, ale však ja
takže od začiatku. Ani neviem, kedy som prestala mať Vianoce rada.Ale je to už dlho.
Keď som bola malá, v malom mestečku medzi horami, plného snehu na hlavnej ulici začali voňať mandarinky - Vianoce.Len máločo mi vonia krajšie.
Potom prišiel svet veľkých ľudí , povinností, Vianoce už neboli mandarinkami, sánkovaním do zmrznutia,horúcim čajom.
ľudia čo sa nenávideli, podrážali, ignorovali sa zrazu milovali "lebo sú Vianoce", iní neprestali "lebo nie!ani keď sú Vianoce".
a ja som nikdy nevedela,čo je vlastne horšie.
Zhoršilo sa to v období , keď ona snívala o darčekoch a ja som sa menila na chodiacu kalkulačku.
Sú ľudia čo tieto sviatky milujú, čo ich nenávidia a ja som bola v skupine "Pane Bože nejako ten hnusný čas prežiť a už nech je to za mnou "
Aj keď hlboko vo vnútri ostal šialený mandarínkový sen.Mať toľko peňazí,že by som každému koho poznám kúpila darček. Dala by som ich pod strom a nik by nezostal neobdarovaný. A bolo by ich tam dosť aj pre tých, ktorých nepoznám, cudzích, čo náhodne stretnem. Každý na svete by tak vedel, že je niekto, kto mu niečo dal, že je tu dar aj pre neho.
Minulý rok som už od 1.decembra odpočítavala čas ,kedy konečne pretočím kalendár na január. Utešovala som sa len tým, že polnočnú omšu strávim v kostole, ktorý je nezmazateľne vpísaný do môjho srdca.
Veci sa ale zmenili a tak z tejto útechy neostalo nič.
Vybrala som sa teda do kostola, ktorý sa dá definovať jediným slovom - Zima. Aj keď vo vnútri je celkom teplo...
Unavená, v polospánku a rozčarovaná , že práve tam. V duchu som viedla monológ s Bohom,v štýle "že tak toto teda nie.)"
Zastala som si medzi tých cudzích ľudí a mala sto chutí sa otočiť.
V tom zaznel zvuk organu. /garantujem Vám, že pokiaľ ste neboli v tomto kostole, taký "nárez" ste nikdy nezažili./ O tom zvuku mi rozprával jeden človek v dni predtým. Nerozumela som mu a uspokojila sa s tým, že to asi bude pekné.
Tá chvíľa spustila všetky moje slzy ,bolesti, starosti, trápenia, neistotu, osamelosť.Vzala, vytrieskala, zbalila ich a vyšmarila von oknom.
Ťažko slovami opísať ten moment.. "zem sa zachvela"..
Tento rok som už zase chodiaca kalkulačka, ozdoby mi pripadajú gýčové,moja duša, moje srdce , číročíra prádznota. Pri vianočných piesňach mi stávajú vlasy dupkom a už to chcem mať celé za sebou.
Teda.. s tým rozdielom, že teraz už viem, 24. decembra sa vyberiem známymi uličkami, za ruku ma bude držať noc..
a zem sa opäť zachvie.
Sedím tu v izbe, kde už blikajú sviečky zo stromčeka /u sestry / a rozmýšľam ako to teda som ňou je.
Zatiaľ som prišla na to, že Vianoce mi stále nič nevravia, pretože podľa mňa sa má ľúbim ťa a odpusť vravieť každý deň, pretože celý ten zhon mi príde na nič,
Vianoce ma bolia, pretože prehlbujú spomienky,
milujem Tichú noc za sviečok v kostole, vstať ráno o 5 a utekať na omšu, milujem akékoľvek vianočné stromy a ich svetlá,
milujem chvíľu, keď sa zachvie zem.
Priala by som každému, kto tieto sviatky nemusí,aby našiel niečo,na čo sa cez ne môže tešiť,alebo niekoho s kým by sa "netešilo" ľahšie.
Priala by som každému druhú ľudskú dlaň, a nie kúsok, ale kusisko ľudského tepla,
aspoň jednu vec, čo by dokázala zotrieť slzy, obviazať rany a vyčarovať úsmev.
za seba by som si priala počuť Ťa hrať.
...Driving Home for Christmas..
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
meredithgrey
8. 12.decembra 2011 22:53
PS : v Poľsku majú taký zvyk. Pred štedrou večerou si každý pri stole vezme kúsok oblátky ,obíde všetkých pri stole a poprosí toho druhého o odpustenie..
2
treba si najst na vianociach nieco pekne, aj ked je tam aj vela negativnych veci.. spojit si ich s niecim prijemnym, ja ich tiez nemam moc v laske ale ucim sa s nimi zit.. ked uz pre nic ine tak pre korculovanie a vianocne trhy.
4
a este som zabudla. ja milujem film love actually a je tematicky vianocny. a tak sa vzdy tesim ked sa blizia vianoce ze si ho opat raz pustim
6
"Pane Bože nejako ten hnusný čas prežiť a už nech je to za mnou" (ach)
7
S podčiarknutím tej hudby je to krásne čítanie, teda krásne ako krásne...
Tento rok som na to ešte nepomyslel, ale čítanie tvojho blogu mi to pripomenulo - že negatívne sa na Vianoce pozerá mnoho ľudí.
Ja vždy znovu a znovu ďakujem za to, že u mňa je to stále niečo prekrásne a čarovné. Lebo ja som stále také decko alebo čo. Neuvedomujem si nič, len prekrásne fantázie. Keď teraz býva to otrasné počasie, vravím si - aspoň sestre a mamke nie je zima a môžeme byť na rodinnej prechádzke dlhšie, keď vojdeme dnu, zastrieme a automaticky sa hrám, že vonku sneží. Po prípade, keď je to s počasím veľmi deprimujúce (lebo ja som úzko spätý s prírodou) tak tradične pred Vianocami namaľujem rozprávkovú zasneženú gýčovinu a hneď je krajšie...
Zhon sme už tiež vylúčili, lebo na Vianoce dávame viac-menej fast food, pretože nám to najviac chutí... a je s tým menej roboty... A darčekov je stále menej a stále viac zdržujeme pri ich odbaľovaní, o to viac sa z každého jedného tešíme... Jedine jednu sestru vždy "vyhreším" keď sa nás dva týždne pred Vianocami spýta, čo chceme pod stromček. To nemám rád. To by predsa mala vedieť. Aspoň ja všetku svoju energiu od októbra sústreďujem na to, aby som každému z očí vyčítal najtajnejšie prianie (ktoré som schopné zrealizovať).
Čo sa stalo, že u teba to tak nie je?
Tento rok som na to ešte nepomyslel, ale čítanie tvojho blogu mi to pripomenulo - že negatívne sa na Vianoce pozerá mnoho ľudí.
Ja vždy znovu a znovu ďakujem za to, že u mňa je to stále niečo prekrásne a čarovné. Lebo ja som stále také decko alebo čo. Neuvedomujem si nič, len prekrásne fantázie. Keď teraz býva to otrasné počasie, vravím si - aspoň sestre a mamke nie je zima a môžeme byť na rodinnej prechádzke dlhšie, keď vojdeme dnu, zastrieme a automaticky sa hrám, že vonku sneží. Po prípade, keď je to s počasím veľmi deprimujúce (lebo ja som úzko spätý s prírodou) tak tradične pred Vianocami namaľujem rozprávkovú zasneženú gýčovinu a hneď je krajšie...
Zhon sme už tiež vylúčili, lebo na Vianoce dávame viac-menej fast food, pretože nám to najviac chutí... a je s tým menej roboty... A darčekov je stále menej a stále viac zdržujeme pri ich odbaľovaní, o to viac sa z každého jedného tešíme... Jedine jednu sestru vždy "vyhreším" keď sa nás dva týždne pred Vianocami spýta, čo chceme pod stromček. To nemám rád. To by predsa mala vedieť. Aspoň ja všetku svoju energiu od októbra sústreďujem na to, aby som každému z očí vyčítal najtajnejšie prianie (ktoré som schopné zrealizovať).
Čo sa stalo, že u teba to tak nie je?
Napíš svoj komentár