Naše druhy sú odsúdené na nekonečný zápas už od počiatku vekov. Prebehlo mnoho bojov, veľkých aj malých, ktoré priniesli obrovské straty na životoch na oboch stranách. V určitej dobe sme to boli my, kto sa tešil nadvláde, vzápätí to boli oni. Boli to temné časy.

Prešlo však veľa rokov a zástupcovia oboch druhov si prešli evolúciou. Vyvinuli sme sa, posunuli napred. 

Po mnohých stáročiach nastalo prímerie, akceptované obomi stranami. Bohužiaľ, vždy sa nájde pár jedincov, ktorí majú potrebu vyvolávať chaos. A tak sa aj tu našli bytosti, ktoré sa neustále pokúšali narúšať krehkú dohodu. Dali prechod nenávisti, keď sa nikto nedíval.

Opäť nastalo krviprelievanie, no dialo sa to potichu. Nevraživosť nikdy nezmizla, len sme ju všetci dokázali dobre skrývať, pre všeobecné blaho. No naše odlišnosti sú čoraz viditeľnejšie. K zrážkam dochádza čoraz častejšie. Bojujeme na uliciach, v práci, dokonca už nie sme v bezpečí ani vo vlastných domovoch.  Všetci vieme, že sa pokúšame o nemožné keď sa snažíme spolunažívať v mieri.

Dlhé roky som verila, že môžme žiť bok po boku, že je dosť miesta pre všetkých. No nedávne udalosti mi otvorili oči. ONI nie sú ako MY. 

Hoci to hovorím s ťažkým srdcom, ak chce náš druh prežiť, musíme sa ich zbaviť. Zabijeme, alebo budeme zabití.

Oni sa na nás pripravujú, hľadajú naše slabiny. Pozorujú nás z tieňov. Skúmajú každý náš krok, zakrádajú sa a sledujú nás, keď spíme. Jeden z nich sa ma nedávno pokúsil zabiť. Bolo to uprostred noci. Už som zaspávala, keď sa ozvala rana. Niečo udrelo do knihy, ktorá ležala hneď vedľa mojej hlavy. 5 centimetrov ďalej a zasiahol by ma rovno do tváre. Vstala som a bleskovo zažala svetlo. On tam len ticho sedel, vediac, že je porazený. Pokúsil na na mňa skočiť zo skrine, pri páde si však zlomil nohy. Nespustil zo mňa zrak, no nebránil sa. Ukončila som jeho trápenie. Nie vlastnými rukami, samozrejme, pretože ešte stále som nebola vnútorne stotožnená s touto politikou eliminácie. Zavolala som svojho otca a ten to skončil.

Myslela som, že som vyslala jasnú správu, aby sa ku mne a mojej rodine nepribližovali. Och, ako veľmi som sa mýlila. Jeden z nich si na mňa pred dvomi dňami počkal, na ZÁCHODE! Skrýval sa na tom najnepravdepodobnejšom mieste, pri toaletnom papieri. Veľmi dobre vedel, že bez tejto drobnosti nemôžem odísť. Keď sa už raz uvelebím na trón, má ma v hrsti. Našťastie som si ho všimla na poslednú chvíľu a stihla som uskočiť a zachovať si pri tom česť (predstavte si, aké by to bolo ponižujúce utekať pred niekym bez nohavíc).

Mohla som ustúpiť a veľmi pomaly sa vytratiť z miestnosti, aby som ho nevyprovokovala, tak, ako káže starodávny zákon pre zachovanie harmónie , alebo som sa mu mohla postaviť. V stávke bolo veľa a bolo potrebné sa rozhodnúť rýchlo. 

Navzájom sme sa uprene pozorovali, okolie pre nás prestalo existovať. V jeho lesklých, tmavých očiach však nebolo ani náznaku strachu či úcty. Jeho pohľad bol plný temnoty a podlosti, jemu druhu vlastný. Vtedy som si uvedomila, čo sú naozaj zač. Sú to monštrá, bez duše a nanešťastie veľmi dobre vedia, kde sme najzraniteľnejší. Znamená to, že nás museli pozorovať už dlho, tak ako predátor sleduje svoju korisť.  Zažila som precitnutie. Z očí mi spadli ružové okuliare a spolu s nimi sa vytratila všetka tolerancia a snaha vychádzať v dobrom. Zostala iba chladná nenávisť. Dobre, dostane, čo chcel. Tú noc som už otca nevolala, vybavila som si to s ním sama. Bol to náročný boj, ale zvíťazila som.




Preto teraz apelujem na všetkých, na každého človeka- BOJUJME! Oni si nezaslúžia zdieľať tento krásny svet s nami, sú morom pre túto planétu a obzvlášť pre ľudstvo. Nemajte s nimi zľutovanie. Kedykoľvek stretnete niekoho z nich, zabite ho. Bez výčitiek. Prežijú len tí najsilnejší, a to sme my, ľudia, páni tvorstva.










Smrť všetkým PAVÚKOM !!!

 Blog
Komentuj
 fotka
midnight  14. 9. 2017 00:18
index vypočítateľnosti štruktúry diela: po prvej vete preskrolovať dole k odhaleniu identity "oni"

index zábavnosti dôvtipných formulácií, vetných konštrukcií a ostatných literárnych útvarov: z toho čo človek zazrie počas skimmovania pri scrollovaní k identite sa zdá byť celkom fajn, škoda že sa mi to nechce teraz poctivo celé čítať.
ale ak mi pripomenieš tagnutím v komente, tak skúsim zajtra
 fotka
torpedo08  14. 9. 2017 10:41
To je strasne super ale inak s tym vobec nesuhlasim pavuci su nasa jedina zachrana ! bez nich by nas ovladli muchy ,komare a dalsie skutocne hrozby ja sa uz dlho snazim ich nezabijat niekedy sa tak zlaknem ze ho zabijem ale snazim sa tomu vyhnut a zachranit ich tak ze ich chytim do cigaretovej krabicky a vynesiem von nech nadalej ochranuju nasu pevnost od bzuciacich dobyvatelov !
 fotka
lorgine  14. 9. 2017 11:54
@midnight Dobre teda, dnes to skús
@torpedo08 Radšej sa podriadim muchám a komárom, ako pavúkom. Oni sú totiž čisté zlo, to ti povie každý
 fotka
torpedo08  14. 9. 2017 12:02
Tak ale ja som iny no co ti poviem ja ich mam rad aj ked sa ich bojim
 fotka
mayben  14. 9. 2017 13:50
ja som smutná z pavúkovrahov
Napíš svoj komentár