Možno dážď,možno.za všetko môže voda v mrakoch vtesnaných do šera ulice

spomínam si,
v daždi stála,
dva zlomené dni v rukách mala
v pravom oku nádej
zdesenie v tom vedľa neho

áno,iste
..malo pršať
,stáť v daždi
a dívať sa na vlhko kde-tu vspriadlé v rukách

blýskalo sa
s úsmevom na tvári
a kaluž v tú chvíľu ani koberec červený,
kde blesky hromu,čoby blesky fotoaparátov
vzbudzovali obdiv k panoptiku

..kam kráča...la

počkaj,
stoj!
utieká do lesa svätích
na úpatí hôr,štítov brál zo žurnálov,
pýcha pád,cnosti žiaľ,stlačená do piatich strán

lež testament,
že ani ona nevie,kam sa stratiť má
v Caroline sedí smutne
s hviezdami,ich zašlých sláv
pri martini,suchých rečiach
..na detstvo mdle zabudla,
vŕzganie vrát,hluk stroja

mašiny,čo rodina
to stratila,
kde testament,
kde sláva,pýcha,cnosť,tam pád
zožltla,
bledlo padla do prachu zhasla,
ani papier sto rokov v ňom spiac

človek - stroj
vletela do roja intríg
lží,lesku,falošných právd
more
more
under the iron sea

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

pod hladinou spí obraz
tváre akích dávno niet
pod olovom krížov,
korálov záhrad

topí sa sláva,
taví sa svet

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu