Lincoln Peterson a jeho malá nočná skladba bez náznaku tmy vo svetlej rane osudu

Nočný jazdec
so spiacou tvárou
za závesom,
a jeho kôň na polici
so staronovým gramofónom...

Troska z nebies
dômyselne spája
kvapky rosy so zemou
nad životom ošumelo bosým...

Kráčajúcim v tmavej ulici
prázdnych ľudí.
Myšlienky vo fľašiach,
vylietavajú ako letáky na výpredaj duší...

V aktovkách maklérov
V aktovkách dílerov
V aktovkách prvákov
V aktovkách života

Spisy sa pletú,
strácajú ktoviekam
Pozerám do registra,
či pod heslom sa nezbadám

V slovníku nezmyslov,
ktorý nik neovláda,
ovládač bez gombíka,
na ktorý sa naivne spolieham
..Vtedy,ked na niečo čakám,
čo zmysel má dávať...

..sklamaný,zničený zaspávam

Papiere sčmárané belosťou krčím,
S pohľadom ostrým bodám do steny
v tmavej strane priestoru s myšlienkami
pomstiteľa v sluchách pulzujúcich na spánku,
sledujúc lúče stroboskopov,
v nadnes nejasnej pletke tých naivnejších hviezd...než boli včera

..než bolí včera....

Mlčím.
Zranený mesiac to pod vlajkou smrti vzdáva.
Astronauti v mikinách,študujú dokopaného hvezdára....
V kríkoch studenej koruny mračien,po ktorých prechádza aj moja noha

Noc,čo deň
a deň,čo len sa šplháme po stupeň ku dalšiemu
k plyšovému macíkovi, bez vnútornosti
hompáľajúc sa na infantilnú pieseň

S dušou na malíčku vytisnutou,
skenovanou vetrom ticha
....do stratena

...do bielej...

..do nekonečne vzdialenej bodky,

vždy väčšej,čím dalej,
tým jasnejšie sa blyští v polnočnej hre umelého svetla...

PAUZA!

je pokec,
tri cigarety,
rátajúce hrôzostrašné vzorce
srdca
milovaného
zubatou jaštericou bez chvosta,
znásilňovaného
slizskou predstavou nesmrteľného života...

..pokým sa mu do očí a vôbec inam nevráti clivota..

a.. Pokým nezničí ju ničota...

Ako mesiac do priestoru
mojej strany steny..
Z tej svetlejšej

si bezradný

A z tej tmavej

.....šťastný.

Absolútnu budúcnosť,nikto nikdy nezmení,
pokým spíš na rebríku do neznáma,pokým máš macíka,pásiky
V obmenách,budú ťa sprevádzať,zložené dovedna a cez seba

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu