Ako som teda opisoval, musím sa k tomu argumentačne vrátiť manželstvo je monogamnný vzťah muža a ženy. Tento vzťah potvrdil Boh v prvej knihe Mojžišovej zvanej Genezis, kde hovorí že. Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!“ Gen 1:27 teda citoval som prvú knihu Mojžišovu prvá kapitola 27 verš.
Nechcem a nebudem tu vysvetľovať samozrejmé veci, že je dobré a vhodné postaviť sa pred oltár, keď vieš s tým človekom ľahnúť si. Aj na tento intímny výraz pozná biblia dva slovné varianty. Výraz poznal ženu, ako Adam poznal ženu Evu z knihy Genezis, znamená pohlavné spojenie muža a ženy v kladnom zmysle, ktoré je naplnené v manželstve, to značí, niečo, čo je Bohom samotným predsa chcené. Boh presne ustanovil ľudské telo, aby jedine muž a žena dosiahli emocionálnu a telesnú súhru.
Nato, aby to bolo v podstate aj dovolené a platné je potrebné splniť niekoľko podmienok.
Nateraz ale chcem vyjadriť hneď niekoľko podstatných súvislostí v tomto mojom popoludňajšom článku. Teda nebudem tu viac menej opisovať len cirkevno náboženské vyjadrenia podložené samozrejme autoritou Pána Boha, Pána Ježiša a všetko to, čo sa píše v biblických textoch, v Písme Svätom, ale aj to, čo vychádza predovšetkým z logiky a zdravého úsudku človeka. Je úplne jedno, či si kresťan, alebo si ateista, sú veci, ktoré ti Boh tak hlboko vpísal do teba, že ho nezničí nič.
Samozrejme je dosť obtiažne písať o niečom, pokiaľ ja sám a podobní v tej diskusie nežijú v manželstve.
Na druhej strane aj v škole keď sa učíš niektoré veci z fyziky, chémie, alebo nejakej proste prírodnej vede, ja osobne som veľmi rád mal matematiku, a večer s obľubou si zapnem napríklad hodinové video z prednášky na matfyze z univerzity, kde postupne chápem presne to, čomu som napríklad nechápal na učive strednej škole z matematiky, nech bola akokoľvek v danej situácii pomerne jednoduchá. To, že sa niečo dokážeš naučiť a zmemorovať, ešte predsa neznamená, že tomu aj rozumieš.
Presne tento argument použijem aj na nerozlučiteľnosť posvätného zväzku. Sú situácie, ktoré vieš, o ktorých tušíš síce, ale to neznamená že tomu aj rozumieš.
Vždy sa nejaký ten vzťah preverí práve vtedy, keď ide do tuhého.
Vždy sa to preverí vtedy, kedy človek, aj muž a žena proste obaja potrebujú vynaložiť nejakú obetu.
Totiž ten sobášny list je čosi, čo ťa proste nanovo definuje. Už nepatríš len sebe samému, ale patríš tomu druhému, muž patrí žene, žena patrí mužovi. To neznamená, že zväzkom manželského sviatostného prípadného manželstva jeden druhému berie slobodu práve naopak. Z tej slobody ako nezávislosti na akeľkoľvek determinácii.. aj ked absolútnu slobodu v materiálnom svete nedosiahneš prirodzene nikdy, lebo je ohraničená, a nie večná, a my sme ohraničení, (rozumej bližšie pojmu obmedzení lebo máme obmedzené analogické myslenie) ale ako píšem práve naopak, tá sloboda v rozhodnutí splýva do jediného rozhodnutia, kde sa nerozhoduješ ja a ty, ale my, kde nastáva jednota dvoch ľudí, muža a ženy.
Záverom poviem jednu vec, čo chcem povedať týmto mojím článkom.
Ten, kto popiera význam manželstva, je silno proti, odmieta akékoľvek nazvem to doktríny, smernice, ktoré sú ti na pomoci je v podstate úbožiak ( v tom prenesenom dobrom slova zmysle nie vulgárnom) ktorému v detstve proste chýbal nejaký vzor dobrého manžela manželky, vzor matky, alebo otca. Pokiaľ to tak bolo v žiadnom prípade nemá na tom chybu a podiel on, ale proste niekto cudzí, a on nemôže, v akom prostredí vyrastal a ľudsky sa formoval.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár