A mal by pravdu.
Je síce pravda, že pred tromi rokmi som sa naň vybrala kvôli kamarátkam. Keď telefónny zoznam ostane podozrivo prázdny, veľa možností na spoznávanie podobne zmýšľajúcich ľudí nezostáva. Z randenia síce veľká láska nevzišla, ale odniesla som si aspoň Alex. A to je, úprimne, lepší deal ako polovica chlapov, ktorých som tam stretla.
Po troch rokoch sa však opäť vraciam na trh.
Tentoraz s nehnuteľnosťami.
A uvedomila som si jednu vec.
Nehnuteľnosti sú úplne ako chlapi.
V inzeráte sú všetci exkluzívni. Veľkorysí. Svetlí. S potenciálom. Stačí sa len nasťahovať. Rovnako ako na zoznamke. Každý je vraj úprimný, rodinne založený, komunikatívny a miluje turistiku. A potom zistíš, že turistika znamená cestu z gauča k chladničke.
Náš byt je taký ten sympaťák, s ktorým ti bolo roky dobre. Je na skvelom mieste, otvorený každej návšteve, vždy pripravený na trochu chaosu, víno aj grilovačku. Lenže keď príde reč na deti, zistíš, že jeho možnosti končia presne tam, kde začína detská postieľka. Nie je zlý. Len už nie je ten pravý.
A tak sme začali chodiť na obhliadky.
To je normálne Tinder na steroidoch.
Fotky vyzerajú fantasticky. Správny uhol, dobré svetlo, širokouhlý objektív a zrazu má aj komora rozmery tanečnej sály. Prídeš na miesto a zistíš, že ten “priestranný dom” je asi taký priestranný, ako keď chlap napíše, že má 185 centimetrov, ale zabudne dodať, že aj s podrážkami.
Niektoré domy sú ako chlapi, ktorí používajú profilovku spred pätnástich rokov. Na fotkách fešáci, v skutočnosti unavení starčekovia. Pleseň v kútoch, popraskané základy a taká vôňa, že nevieš, či si prišla na obhliadku alebo na exkurziu do pivnice z roku 1963.
Iné sú zas nablýskaní frajeri. Dokonalé fotky, moderná fasáda, úsmev od ucha k uchu. A potom otvoríš dvere. Smrad, špina a bordel, ktorý vidíš skôr, ako realitný maklér stihne povedať vetu: „Toto si netreba všímať, majitelia sa práve sťahujú.“
Nie, ďakujem.
Tak ako by som nezačínala vzťah s chlapom, ktorý sa neumýva a tvrdí, že je to jeho prirodzená vôňa, nebudem sa presviedčať, že zápach v dome je len „charakter nehnuteľnosti“.
A potom prídu tie drobnosti.
„Vedľa sa začína stavať ďalší dom.“
Aha.
Niečo ako keď na treťom rande zistíš, že jeho mama bude bývať o plot ďalej a má vlastné kľúče.
Alebo…
„Prístupová cesta zatiaľ nie je vysporiadaná.“
To je presne ten typ chlapa, ktorý tvrdí, že s bývalou sú už dávno rozídení. Len ešte bývajú spolu. A majú spoločný účet. Ale je to vraj úplne v pohode.
Niektoré domy sú krásne.
Len úplne prázdne.
Dispozícia nedáva zmysel, izby sú rozhádzané ako jeho životné priority a ty premýšľaš, či architekt náhodou nekreslil pôdorys po troch borovičkách.
A potom sú tu tie, ktoré majú „obrovský potenciál“.
To je realitná verzia vety: „On sa kvôli tej pravej určite zmení.“
Nie.
Nezmení.
Ani ten chlap.
Ani ten dom.
A tak chodím z obhliadky na obhliadku, pozerám ďalšie profilové fotky a zakaždým si hovorím, že možno práve tento bude ten pravý. Že možno tentoraz budú fotografie zodpovedať realite. Že možno sa konečne zamilujem.
Lenže ja už viem jednu vec.
Nikdy sa nezamilujem do inzerátu.
Môžem sa snažiť. Môžem si nahovárať, že ten širokouhlý objektív určite neklamal, že veta „treba len drobné úpravy“ neznamená kompletnú rekonštrukciu a že „tichá lokalita“ nie je synonymom pre posledný dom pred medveďmi.
Ale kým ťa neuvidím naživo…
…neuverím ani jednej profilovej fotke.
Takže domček čítaš tento blog a si v okolí ba, ozvi sa mi. Rada si s tebou dám rande nech sa spoznáme.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Drzim palce! Ja som si tymto istym pred 2 rokmi presne pocas leta presla, tiez okolie BA. Bola to sranda. Stihli sme sa nakoniec prestahovat mesiac pred porodom,ale teda najtop sme si vybrali
Takze dufam,ze aj vase hladanie skonci rovnako a budete spokojni.