Zapojil som sa do jednej biblickej debaty, kde som pridal vlastný názor, a teda ho pridávam ako blog. 

Tu je úryvok od autora citujem... "Človek si svoje prehnané sebavedomie buduje tým, že často veľmi okato dáva všetkým pred zrak to, čo vie, čo dokáže, aký je výnimočný...?! Hoci sa ho nikto na nič nepýta, on sa pretláča sám. Stačí si lepšie všimnúť snahu mediálneho zviditeľňovania a rozličných mediálnych vstupov. Keď ste si dobre všimli v dnešnom evanjeliu zázrak uzdravenia slepých, možno ste sa začudovali, prečo sa potreboval Ježiš tak povediac "skryť" v dome, a až tam urobil zázrak uzdravenia?! -To nakoniec aj sám vysvetlil, keď predtým slepým povedal: "Ale nech sa to nik nedozvie"/Mt9,27-35/.

JA si myslím práve toto. 

Pán Ježiš keď uzdravil slepého, prísne mu nariadil aby sa to nik nedozvedel. Nelogické. Veď predsa keď niekomu pomôžem, nemám potrebu o tom rozprávať ďalej. Proste som to urobil ja, chcel som, a názor iných ma nezaujíma. 

Tým sa Ježiš predstavil- nie on sám, ale v biblii bol vykreslený ako ľudový liečiteľ, ktorý sa znenazdajky zjavil pri nejakom slepom. Už nechytal ryby, ani sa nečlnkoval, ani neučil nikoho, ani nebol s Petrom, Jakubom ani Jánom/ teda jeho apoštolmi, ani nelial balzam na ničie nohy, čo by sa Judáš mohol pohoršiť, ale zas bol pri dakom slepom, aby nikomu nič nehovoril. 

Si predstavte, že na Slovensku jestvuje 1000 lekárov, ale len jeden je uspôsobený vykonať chirurgický zákrok, a príde k nemu viac menej nevyliečiteľne chorý človek, a on je schopný ho týmto chirurgickým zákrokom vyliečiť. 

Je podľa vás normálne, aby to ten pacient nikomu nerozprával. 

Biblické vyjadrenie napr. sviatosti zmierenia, katechizmus katolíckej cirkvi vraví, že hriešnik prichádza ku Kristovi, ktorý mu hovorí svoje bolesti (kajúcnik Kristovi) následne ho Pán Ježiš uzdraví, rozhreší ho skrze kňaza a prepustí s čistým srdcom, a cituje sa v KKC že... keď sa chorý hanbí odkryť lekárovi ranu, medicína nelieči čo nepozná. 

Skôr si myslím, že Kristus sa pohyboval v prostredí, ktoré mu nevyhovovalo. 

Farizeji modliaci sa na rohoch ulíc k Bohu, a vedľa nich Kristus, Boží Syn, ktorého vydali na smrť.

To je tak mega brutál paradox, že ťažko si predstaviť ešte horšiu situáciu vo svete, ako sa udiala v biblických časoch nového zákona. Zmysel dobrého skutku nemôže ísť do úzadia, pretože naša viera nie je primárne založená len na zmyslovom zážitku. 

Keby ho Pán Ježiš hypoteticky ani neuzdravil, nič by sa pravdepodobne nestalo. 

Častokrát v biblickom učení, a učení celého kresťanstva je prehliadaná jedna veľmi podstatná vec. 

Kristus nie je čarodejník, ktorý sa znenazdajky zjaví pri chromom, slepom, malomocnom, a mávnutím ruky vyrieši problém za nich, ako to aj spravil, ale podstatné je, aby človek nabral sebadôveru v Krista, istotu vo viere, istotu, že Ježiš je s vami, a takto sa postaviť problémom. 

Zázraky v biblii sú niekedy jasným dôkazom toho, že mnoho židov, ale v súčasnosti aj kresťanov nie sú schopní čeliť nedorozumeniam a problémom, a vyriešiť ich dvojako. 

Vlastným úsilím, opierajúc sa o autoritu Boha, ako prameň všetkého dobra s nádejou, že Boh mi dal nejaké schopnosti, pochádzajúce priamo od Neho, vďaka ktorým to dokážem vyriešiť. 

Teda vyriešim to dvojako. Vlastnými silami ktoré mi daroval Boh, a potom keď to nezmôžem nič, vložím to do modlitby. 

Miesto toho robíme opak. 

Pri neúspechu všetko zvalíme na Boha. Že to Boh za to môže, že je to božia vôľa, a ja nemôžem nič (protestantské videnie veci) podobne pri konaní dobra, že človek "údajne"je tak od prirodzenosti neschopný, že nedokáže vykonať nijaké dobro, lebo dobro v človeku uspôsobuje jedine Boh. 

To, že Boh je zdroj dobra je fakt. Ale zvaliť vinu na Boha, že bez neho nemôžem nič urobiť je nielen babráctvo prvého stupňa, ale predovšetkým ťažký stupeň mentálne retardacie niektorých protestantských kresťanov, ktorí si vlastnú pohodlnosť a komplexy zo života riešia zvalením viny, že predsa ja nič nemôžem spraviť, Boh to spraví sám, a ja si založím ruky a stačí mi veriť v Boha. 

Inými slovami povedané asi toľkoto, čo je maximálny blud. Zhreším preto, lebo nemám božiu milosť. 

ako keby Boh mohol za to. celý list Rimanom potom je jedno veľké nedorozumenie.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár