Pridal som jeden koment, čo sledujem podkast s otcom biskupom.  čo teda ide, vyjadrím v riadkoch nižšie. 

Je dôležité vedieť sa rozhodnúť? 

Práveže ide otec biskup. t je dôsledok že cirkev potláča mentále rozpoloženie človeka. 

Je dokázané zo psychológie, že človek každých 7-12 rokov mení myslenie. 

Niekedy sa človeku mení osobnosť. Napr. to čo považujete za prioritu, uz to prestávate považovať za prioritu. Myslím si, že sa točíte okolo niečoho, z čoho sa zámerne nechcete vymaniť. Akokeby ste aj vy v kňazstve, nemyslim vy konkrétne, potrebovali riešiť neriešiteľné problémy, ktoré reálne neexistujú. 

Dajte si otázku, prečo ste tento rok vo všetkých diecézach vysvätili to, čo bolo pred takymi 15 rokmi priemer v jednej dieceze. Plnosť života môže byť len v tedy ked v určitom momente.... stále sa hráte (nie vy osobne) na niekoho kým nie ste. Vy neviete kedy nastane daky moment rozhodnutia. 

Akožeho chcete niekomu nanútiť. 

V seminároch ste stratili pojem o realite už po revolúcii. 

Máte uplne skreslené predstavy o reálnom živote. možno tam v bratislave ešte nie, ale v spišskej kapitule a košiciach určite. Neustále naháňate démona svetáckosti, materializmu, podhubie penazí, ktoré neexistuje. Väčšnia ľudí potrebuje pracovať, a mať materiálne zabezpečenie, lebo vie, že výpadok jedného, dvoch a viacerých príjmov reálne existenčne ohrozuje jeho bytie, jeho život, o čom vy kňazi nemáte samozrejme ani šajnu. 

Možno sa postíte, ale isto nehladujete. Možno sa delíte o niečo, ale rozhodne sa nedelíte z nedostatku. Viete, čo je to odopretie si jedla, keď vás čaká plná špajza, ale nie to, ked nemáte chleba nazvyš. Je zbytočné už takto sa vyjadrovať. 

Vyjadrujete sa aj ako otec biskup veľmi nezrozumiteľne a predovšetkým veľmi nereálne. 

Isto si čítate komenty a predsa neodpíšete. 

Potom akú odozvu od veriach prosím vás chcete? V spišskej kapitule sa 30 rokov neúspešne modlia o kanonizáciu biskupa Vojtaššáka. Nikdy nebude blahorečený. Je možné, že spasený v nebi je, ale z nejakého dôvodu nie je blahorečený do dnešného dňa. Cirkev žije 100 rokov mentálne dozadu, ale bojíte sa vykročiť dopredu a pozrieť sa realite do očí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár