jedná sa o to, že židovská biblistka žena povedie katolícku kresťanskú asociáciu.
Je to pomerne dosť veľká teologická a biblická, a samozrejme aj dogmatická nehoráznosť, pretože dobre, povieme si, že každý má právo na omyly, nejaké prehrešky, a možno čo sa kedysi dialo v dejinách, moderný, súčasný človek už predsa tým priamo nemôže byť zasiahnutý a ovplyvnený.
Že proste doba a myslenie sa posunulo výrazne vpred, a to, čo kedysi napríklad nebolo možné, že napr, židia a kresťania, väčšinou teda bavíme sa o predstaviteľoch katolíckej cirkvi, teda nejakého konkrétneho pápeža ktorý viedol nejaký ekumenický dialog, je síce chvályhodné, ale zase stojíme na dosť podstatnej teologickej otázke, ktorá nielenže rozdeľuje človeka- o to nejde, ale vytvára nezlučiteľné absolútne priepastné rozdiely v teologicko biblickom učení.
Toto všetko je falošná predstava, pretože jednotní môžeme byť len na základe pravdy. Pravda sa dosahuje tým spôsobom, teda metodológia pravdy je o tom, že máme načrtnutý nejaký možno morálno teologický a filozofický problém, ktorý potrebujeme vyriešiť. Lenže vyriešiť to potrebujeme nie k našej, alebo oproti spokojnosti, ale predovšetkým pozrieť sa na to, kde je pravda.
Píšem to preto, pretože ortodoxný žid verí, že Kristus je mŕtvy kdesi v jeruzalemskom hrobe, čo samozrejme je neprípustná predstava pre kresťana všetkého obradu. aj pravoslávny, aj katolík, aj evanjelik aj temer každý kresťan v denominácii verí, že Kristus zomrel za naše hriechy na kríži, ale že tretieho dňa vstal z mŕtvych, teda zomrel na Veľký Piatok na kríži, ale na Veľkonočnú Nedeľu vstal z mŕtvych.
Žid teda verí, že leží mŕtvy v hrobe kdesi v Jeruzaleme. Práve na základe toho, že viackrát sa pri kresťanoch pri dôležitých podujatiach ako krst, slávenie Eucharistie, prvé sväté prijímanie, pri birmovaní, pri slávení uzatvarania sviatostného manželstva, pri diakonskej kňazskej biskupskej vysviacke, pri slávení Zeleného Štvrtku, pri liturgii Bielej Soboty osobitne dbá dôraz, na vyznanie viery- či už apoštolského vyznania viery, alebo Nicejsko-carrihradského vyznania viery, teda sú dva typy, v oboch sa spomína že veríme vo vzkriesenie tela a život večný, a teda kto to nedeklaruje, nemôže byť kresťan, to znamená, že nemôže nielen že patriť do cirkvi, o to by ani formálne nešlo, ale tým pádom poprel svojou neverou všetko, na princípoch ktorých stojí práve cirkev.
Tieto hrozné veci si treba uvedomiť zvlášť v dnešnej dobe, kedy aj cirkev na čele s politickými predstaviteľmi zámerne odsudzuje dobré skutky pána prezidenta Jozefa Tisa, ktorého neprávom všetci odsudzujú, stavajú do role akéhosi údajného vojnového zločinca, vlastizradcu, pričom dôsledne hájil princípy štátnosti a svojho sviatostného kňazstva, ktoré ako aj ako štátnik a prezident slovenského štátu, za ktorého bol preukázateľne blahobyt, vyzdvihujú komunistov či už súčasných, alebo minulých, čoho svedkami sme boli v tieto a minulé najbližšie dni, ktoré boli ktoré práve súviseli s oslavami SNP, povstaniu, ktoré viedlo k začiatku stalinského komunistického teroru v celom československu.
Bože odpusť tieto hrozné činy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár