Mahmut napísal pomerne dobrý blog, pokúsim sa naň akosi ideovo nadviazať, ale nebude to na neho konkrétne, na jeho myšlienky. Pýtam sa teda, podobne ako on, je lipnutie na tradíciach úpadkové.

Ak mám pravdu povedať, pri písaní tohoto článku som nevedel úplne presne, teda v návale mojich myšlienok som nevedel dobre rozpoznať pravopis slovenského jazyka, a nebol som si istý, ako mám zadefinovať pojem lipnutie, teda akúsi duchovnú priľnavosť k niečomu. Teda aký to môže mať zmysel a význam.

Dobre vieme, aspoň poniektorí, že naši predkovia, nech už boli akí boli, všetci, od našich rodičov, starých rodičov, prarodičov do hociktorého stupňa a pokolenia, v našej spoločnosti vytvárali čosi, čo môžeme nazvať hodnoty. Hodnota ako pojem je niečo, čo vyjadruje celkový status nejakého deja, ktorý môže byť vyjadrený v kladnom, alebo zápornom slova zmysle, v širšom, alebo užšom dopade na spoločnosť v ekonomickom, výchovnom, duchovnom, materiálnom, umeleckom a inom spektre. 

To posledné som menoval prakticky spontánne, pretože práve z týchto druhov sa vytvárajú hodnoty.

Ak niekto povie, že lipnutie na tradíciách je úpadkové, pravdepodobne nerozumie pojmu tradícia. Tradícia ako niečo, čo sa môže odovzdávať z pokolenia na pokolenie, generácie na generáciu.

Naši predkovia dobre vedeli čo robia, keď čosi vytvorili, ktoré napríklad princíp toho všetkého používame možno v inej forme doteraz. To, čo niekto prácne vymyslel, vytvoril, dal d každodenného používania, a čo my možno používame rutinne, pre nás možno sa to stáva bezvýznamná záležitosť, pre spoločnost v minulosti to mohlo mať cenu zlata. 

Je teda lipnutie na tradicíách úpadkové?

Jedná sa o to, že v spoločnosti by sa mal vytvoriť istý model, podľa ktorého sa neskôr postupuje.

Kto sa nechce riadiť nejakými pokynmi, pravdepodobne nezájde až tak ďaleko. Pokiaľ odmietneme mapu, alebo v modernejšom ponímaní navigačku v neznámom teréne, je dosť pravdepodobné, že nedojdeme do cieľa, poprípade ten cieľ minieme. Nehovorím že nikdy nedôjdeme do cieľa, ale to, že ho minieme, je dosť pravdepodobné.

Musíme si dať pozor na to, že tradícia môže slúžiť ako taký kompas, aby sme nestratili orientaciu v čase a priestore v súčasnosti. Kto si nedáva pozor na chyby, ktoré vykonal v minulosti on, alebo nejaká spoločnosť, o ktorej má vedomosť, je dosť pravdepodobné, že tú chybu zopakuje znova, a možno v najnevhodnejšej chvíli.

Tradícia je vytvorenie čohosi práve na to, aby sa nezabudlo, skade človek vzišiel. Tradícia neznamená, že slovák bude chodiť v kroji v cudzom štáte a jesť bryndzové halušky, ale to, že v duchovnom zmysle to, čo sa naučil doma, ten odkaz, ktorý má od svojich predkov, ktorí sa snažili v živote čosi budovať nesie ako pečať vo svojom srdci.

Pri tradíciách nie je vhodné ostať, pretože môže to slúžiť ako odrazový mostík k spoznávaniu niečoho nového. Byť tradičný neznamená odmietať niečo, čo mi predkladá napríklad súčasná doba, ale to, aby človek pamätal na to, odkiaľ teda z akého prostredia vyšiel, kto má zasluhu a podiel na tom, kým a čím je. 

To práveže môže znamenať veľmi pozitívny ohlas. Keď človek niečo proste buduje, a dá sa do poriadku veci na začiatku, bude postupovať správne, predovšetkým z toho emocionálneho pohľadu.

Je veľmi pravdepodobné, že človek, ktorý nemá usporiadané psychické záležitosti, potlačené neriešiteľné emócie, a takto by sme mohli menovať ďalej, nebude vedieť napredovať, a bude to pre neho znamenať nešťastie. Nebude mať v sebe pokoj, ktorý každý z nás potrebuje preto, aby sme boli šťastní.

Pre mňa tradičné je to, ktoré je prospešné pre mňa, lebo som to pozoroval od druhých. Je to vždy spojené s vierou v Boha, zamýšľaním sa nad udalosťami Písma Svätého, a je to všetko to, čo ma mentálne pohýna dopredu, pretože ten kto nepozná tradíciu predkov, ťažko môže niečo vybudovať niečo hodnotné a predovšetkým trvácne, ktoré pretrvá.

Mnohí chcú skúšať niečo nové, ale príliš sa im to nedarí. Heslo tohto sveta uponáhľaného je, aby sme skúsili niečo nové, a vystúpili možno z nejakého zaužívaného kolobehu, ktoré nás brzdí možno v nejakom osobnom sebarozvoji.

Záverom chcem povedať toľko, že tradícia je niečo, z čoho všetkého sme vzišli predovšetkým mentálne, a je dobré na to pamätať. Kto si myslí, že na všetko si vystačí sám, nepotrebuje rady nikoho, je na omyle. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár