vnútri lesa s búrkou klesá k lístiu steká tá praveká smrť. porúbaná na polená na kolenách pokorená smrť. nemá straka krivoľaká telo vtáka hlinu vsiaka smrť. všade vôkoľ iba pokoj vietor vyje všade žije smrť. suchá vôňa stromy zhodia listy zvonia monotónna smrť. kiež by bola aj tá moja tak prekrásna ako jeseň smrť. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj