Prečo to píšem, jedine preto, lebo viete, kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol, sú slová paradoxne od sv. Pavla, ktoré adresuje korintskej cirkvi v desiatej kapitole Kor. 10,12-14
vychádzate z nesprávnej interpretácie, ktorej as dopustil vo svojich 14 listoch sv. pavol. Kristus prišiel na svet, aby svojou obetou na kríži raz a navždy spasil svet. tá spása samozrejme prišla, a ľudia boli samozrejme omilostení zadarmo. lenže človek je tvor hriešny, a svojim konaním sa dopúšťa mnoho chýb.
Pavol to písal v euforii, presne tak ako to pochopili ostatní kresťania okrem katolíckej cirkvi, ktorí zavrhli ušnú spoved a všetky sviatosti.
Podstata toho je, že človek vo svojom živote musí niečo budovať. Proste Boh nás stvoril ako dynamické osobnosti.
Ráno vstanete, idete do práce, niečo robíte. Je jedno čo, niečo robíte. Nesedíte a neležíte bez pohnutia ak ste zdravý a nepotrebujete opateru. ste dynamický tvoj.
Nakoľko prvá cirkev po zmŕtvychvstaní Ježiša bola v eufórii toho, že Kristus svojou smrťou premohol smrť, vysvetľovali si to tak, že tá parúzia, čiže v preklade blízky príchod Pána nastane onedlho, po nanebovstúpení.
Boh nás neurčil na to, aby sme boli na svete ako sprosté ovce, ktoré on vedie za ruku a bude ťa mykať ked sa ti zachce. Ty musíš pre to niečo aj spraviť. Zomrel raz a navždy za hriechy sveta. Otázka komu nie je namieste, pretože smrťou musel premôcť smrť.
Po prvom hriechu ľudia zomreli. Ježiš musel odstrániť túto večnú smrť. nie je na tom práveže nič nelogické. To len vo vašej sprostej hlave čo hľadáte bezbožné výmysly také niečo neexistuje.
Ježiš vás postavil uprostred sveta, aby ste konali dobro. Nič iné nerobte. Svoju vieru prejavíte zo svojich skutkov zachovávaním 10 božích prikázaní. Keď budeš pasívny v živote, vysmievať sa z božích princípov, dopadneš veľmi zle, a budeš veľmi trpieť. Keď neveríš v obetu Pána Ježiša na kríži, veriť jej nemusíš. môžeš veriť, ale nemôžeš neveriť.
To sa nedá.
Žiaľ deformátor Luther vo svojej naivnej predstave odstránil všetko to, čím aktívne pristupuješ k Bohu, a nastolil pasívnu vieru. Že teda nemusíš nič robiť, že obeta omše je zbytočná, lebo načo keď kristus raz a navždy všetko zariadil za teba.
To sa nejedná o to, pretože aj peklo je plné takých, čo si myslia presne to isté.
Smilnia, kradnú vraždia starých eutanáziou, nenarodené deti, berú meno božie nadarmo, nectia si otca matku, prehrešujú sa voči všetkým desiatim prikazaniam, naivne si mysliac, že potom, ako si hriešne užijú, v žalosti pozrú na kríž Krista, kde dosiahnu spásu. Čiže najprv si užijú, potom prosia o milosti. nič nie je bez vlastnej obety.
On je Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, ale príde na konci časov ako kráľ, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych.
Nie zomrelých do toho času, ale mŕtvych v hriechoch, a živých vo viere a skutkoch. Skutky nemôžeš oddeliť. Pavol nemá pravdu, že sme omilostený len skrz vieru, a nie skutky, aby sa nik nevystavoval. Lebo potom nemôžeš byť logicky zatratený skrz skutky, aby nik nebol zahanbený naveky. Tento teologický omyl si vykladal po svojom, ked si chcel ospravedlniť vraždu prvého mučeníka štefana, ked súhlasil s jeho ukamenovaním, a vyčitky svedomia ho hnali do posledného dňa v živote, kedy ho Kristus zachránil tým, že položil život pod ostrím meča.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár