Nie, že by moj život bol ktovie aký zázrak ale jedno bolo isté. Viac som dní prepil a prehulil ako som videl denné svetlo.
Krehká duša ktorá ťažko zvládala moje dobrodružštvá a pár dňové výpadky, kedy o mne nepočula ani slovo. Ničili ju moje návali zlosti, keď som jej nadával a posielal ju preč. Trpel som s ňou ale nedával som to najavo.
Nebol deň aby sme sa nepohádali a potom vášnivo nemilovali. Vnikal som do nej pomali zo svojím penisom a cítil ako ju celú plním. Keď som pridával tak to bolo keby som ju zdrogoval. Bola posadnutá mojím penisom. Hodiny sa dokázala naň pozerať aby ako lačná šelma po ňom vyštartovala, rýchlo mi žaluď olízala jazykom a vnútorne sa pripravovala na hodiny slasti kde naša posteľ tancovala s nami a s jej kundičky lialo, že som sa bál, že bude dehydratovaná.
Bolo to ako v talianskej telenovele a prvý krát v živote som nemal potrebu mať inú. Mal som super dievča. Všetko bolo nádherné. Život bol perfektný. Bol. Bol.
Až príliš perfektný a zas ma chytili depresie. Zvdoroval som až som ju nakoniec poslal k vode cez sms. Odtrhol som jej kus srdca. Zničil som čistú dušu, s ňou ale umrel zvyšok tej mojej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár