1 : Nevlastníme originálne rukopisy biblie, ale až stáročia staré
Ak si niekto myslí, že vlastníme originálne rukopisy biblie je na veľkom omyle. Najstarší kompletný rukopis Starého Zákona je Leningradský kódex, ktorý bol napísaný v Káhire v roku 1008 po Kristovi, inak povedané, najstaršia kompletná starozákonná biblia pochádza až z roku 1008 n.l, čo je až 2208 rokov PO Izraelskom Exode z Egypta, ktorý sa datuje do roku 12 storočia pred n.l. My teda nevlastníme starozákonnú bibliu z čias Mojžiša ale až 2208 rokov PO existencii Mojžiša. Staršie rukopisy hoci určite existovali sa nám nedochodovali. Je to dačo podobné ako keby sa útok na WTC odohral v roku 2001 n.l, ale najstarší opis ktorý by opisoval tento útok by pochádzal až z roku 420 n.l, a teda 2208 rokov po odohranej udalosti. V prípade Nového Zákona je situácia o niečo lepšie, ale stále kritická. Najstaršia kompletná Novozákonná biblia je Sinajský kódex a pochádza až z roku 350 n.l, čiže asi 320 rokov po úmrtí Krista. Staršie Novozákonné rukopisy sa nám nedochovali. Suma sumárov všetko na čom kresťania stavajú svoju nádej je Starozákonná biblia napísaná 2208 rokov PO Izraelskom Exode z Egypta, a novozákonná biblia napísaná až 320 rokov po Ježišovej smrti. Keďže medzi originálnymi rukopismi a rukopismi ktoré sa zachovali sú rozdiely v stáročiach, viete si asi predstaviť ako veľmi sa musia tieto rukopisy líšiť od originálov.
Iste, existujú aj menšie fragmentárne časti, ktoré nie sú také staré. Napríklad Esénci vlastnili knihu Izaiáša napísanú z 3 storočia pred n.l. a tiež fragmenty zvyšných kníh Starého Zákona. Problém je však ten, že Esénci napísali tieto knihy v období 3-1 storočia pred n.l, čo je stále veľmi dlhá doba od Mojžišovho originálu a od originálov spisov starozákonných prorokov, a za druhé nejde o kompletnú starozákonnú bibliu ale zvyčajne len o viacero fragmentov jednotlivých starozákonných kníh (celkovo asi len 30-40% obsahu celého starého zákona. Pri Novom Zákone tiež vlastníme zopár mladších rukopisov, ako napríklad Rylands Library Papyrus P52 (okolo 125 n. l.); Papyrus 66 (okolo 200 n. l.); Papyrus 75 (koniec 2. až začiatok 3. storočia), či ostatné menšie fragmenty ktoré sú spred roku 350 n.l. problém je ale v tom, že ak aj všetky tieto fragmenty dáme dokopy stále ide len o asi 2/3 celého Nového Zákona, a medzi jednotlivými papyrusmi je od obsahového originálu rozdiel 90-320 rokov čo je stále veľmi dlhá doba !
2 : Kánon Nového Zákona vznikol príliš neskoro
Definitívny zoznam 27 kníh Nového Zákona, ako ho poznáme dnes, bol oficiálne potvrdený miestnymi cirkevnými synodami koncom 4. storočia (napr. na synode v Hippo v roku 393 a v Kartágu v roku 397), čiže až 360 rokov po Ježišovej smrti ! Dovtedy mal každý iný kánon, často krát v tomto kánone boli dnešné apokryfné knihy ako Hermasov pastier, Petrova apokalypsa, Didaché, Prvý list Klementa Korinťanom, Barnabášov list, atd. Sporné boli aj niektoré súčasné knihy Nového Zákona ako Jánova apokalypsa, 2 Petrov list, Júdov list, Jakubov list, List Hebrejom, Druhý a Tretí list Jánov. Inak povedané, od 1-4 storočia mal skoro každý kresťan iný kánon, jadro tvorili len evanjeliá a Pavlove listy, zvyšné knihy boli variabilné. Boh teda zhotovil novozákonné spisy a bolo mu jedno, že každý kresťan mal až do roku 393-397 iný kánon ?
3 : Rozdelené kresťanstvo
Kresťania sú dnes rozdelení na tisícky rôznych denominácii. Nenájdete dnes jedinú, ktorá by sa kompletne zhodovala s tou druhou. Rozdiely sú pritom nie v nepodstatnom mimo-teologickom učení, ale v samotnom teologickom učení. Dnes sa kresťania nezhodujú v nasledovnom teologickom učení :
1 : Je Ježiš Boh ?
2 : Môže jesť kresťan jedlo s obsahom krvi ?
3 : Budú spasení aj nekresťania ? Kto všetko môže byť spasení ?
4 : Môže kresťan prisahať ?
5 : Môže byť kresťan bohatý ?
6 : Mali by sme uctievať pannu Máriu ?
7 : Je eucharistia doslovné telo Krista, alebo len symbol ?
8 : Môže kresťan bojovať v armáde ?
9 : Existuje peklo ?
10 : Máme svätiť sobotu alebo nedeľu ?
11 : Dal Ježiš nejaké svoje ďaľšie nové učenie aj po prvom storočí ? (Mormoni veria, že áno)
12 : Je pápež neomylný ? (Starokatolíci tomu neveria)
13 : Je pápež vodcom cirkvi ? (Pravoslávny tomu neveria)
14 : Môže žena byť pastorkou v cirkvi ?
15 : Je kremácia pre kresťana povolená ?
16 : Je masturbácia pre kresťana povolená ?
17 : Je očkovanie, klonovanie povolené ?
18 : Po smrti budú kresťania v nevedomosti až do posledného súdu, alebo idú rovno do neba/pekla ?
19 : Majú sa krstiť len vedomí ľudia, alebo aj nevedomí ľudia ako novonarodenci ?
20 : Krstiť len ponorením, alebo aj kropením a liatím ?
21 : Sú kresťanské dary ako hovorenie jazykmi, proroctvo alebo uzdravovanie bežnou súčasťou života cirkvi dnes ?
22 : Aký má mať kresťan pohľad na LGBTI, interrupciu, antikoncepciu, kondómy,
23 : Má mať kresťan istotu spásy; alebo má kresťan zotrvať vo viere až do konca a predčasná istota môže byť zavádzajúca ?
24 : Budeme mať po smrti duchovné telo, alebo hmotné telo ?
25 : Treba vnímať stvorenie sveta v Genezis a Noemovu potopu doslovne alebo symbolicky ?
26 : Je make-up hriech ? Sú naušnice hriech ?
27 : Aký čaká osud novonarodencov ktorí zomreli ?
28 : Do akej miery je Starý zákon záväzný pre kresťanov, a ktoré starozákonné príkazy platia dodnes ?
29 : Je Babylon v Zjavení Jána Rím alebo Jeruzalem, alebo čo konkrétne predstavuje. Kto predstavuje „neviestku“, „šelmu“, „falošného proroka“ v Zjavení Jána ?
30 : Ktoré veci sú povolení v sexuálnom živote kresťana pred svatbou – môže sa kresťan pred svatbou držať s partnerom za ruku, bozkávať sa ?
31 : Je eutanázia v niektorých prípadoch pre kresťana povolená ?
32 : Máme sa modliť iba modlitbu Otčenáš, alebo sa môžeme modliť aj iné modlitby ?
33 : Zasluhujeme si spásu iba vďaka viere, alebo aj vďaka viere a skutkom ?
34 : Ako treba finančne dotovať svoju cirkev – netreba ju dotovať, platiť desiatky, iný menší poplatok, alebo len toľko koľko uzná kresťan za vhodné ?
Atd, atd….
Tých teologických bodov je samozrejme viac, ale musel by som tu byť dni aby som to všetko vypísal. Stačí však nájsť dve rôzne denominácie a zaiste sa v niektorom z 34 bodov nezhodnú. Ba čo viac, mnohí sa viac či menej nezhodnú ani vnútri svojej vlastnej denominácie, takže aj dvaja členovia tej istej denominácie často krát budú mať rozdielne názory na niektorý z 34 bodov. Kresťania však nie sú rozdelení len teraz, máme tiež cenné svedectvo od gréckeho historika Celsusa z 2 storočia :
„Na začiatku ich bolo málo a boli jednotní; no keďže sa rozrástli do veľkého počtu, rozdelili sa a rozštiepili, pričom každý chcel mať svoju vlastnú stranu (frakciu) – lebo to bola vec, po ktorej od začiatku túžili.“……………..Sú rozdelení do takého množstva frakcií, že medzi sebou neustále súperia a navzájom sa odsudzujú, pričom im nezostalo takmer nič spoločné – ak vôbec niečo – okrem samotného mena ‚kresťania‘. No aj napriek tomu sa tohto mena stále hanblivo držia.“ Contra Celsum (Proti Celsovi) 3.kniha kap.10;kap 12
Ako môže byť Boh takto rozdelený ? Učí Boh v každej cirkvi inak ? Vzhľadom na rozdielnosť učenia sa buď všetky denominácie mýlia, alebo má pravdu len jedna jediná (ktorá z tých tisíciek ?).
4 : Zrušenie Starého Zákona
Príchodom Ježiša nastalo zrušenie starozákonných príkazov, Ježiš zrušil i zvieracie a potravinové obety. Avšak Starozákonné verše nikde nehovoria, že Starý Zákon prestane po určitej dobe platiť, naopak, viaceré starozákonné verše učia, že Starý Zákon má neobmedzenú platnosť :
1: Levitskí kňazi prinášajúci obete mali mať platnosť ktorá trvá na večné veky !
„a pomaž ich, ako si pomazal ich otca, aby mi posluhovali ako kňazi. Toto pomazanie im dá kňazskú hodnosť na večné veky z pokolenia na pokolenie.“ Exodus 40:15
2 : Obetovanie malo platiť pre Izraelca i pre cudzinca na večné veky !
„Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec, alebo ak u vás niekto dlhšie býva a bude chcieť priniesť Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône, urobí to takisto, ako to robievate vy. Tie isté predpisy platia pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. To bude večne platný predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí to isté pre vás ako pre cudzinca. Ten istý zákon a to isté právo je platné pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava.“ Numeri 15: 14-16
3 : Večné zachovávanie obiet potvrdzujú aj proroci, pokiaľ by nemali existovať obete podávané levitskými kňazmi, nemohol by existovať ani Mesiáš :
Lebo toto hovorí Pán: Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý zasadne na jeho trón. A levitským kňazom nebude predo mnou chýbať muž, ktorý bude obetovať celopaly, spaľovať žertvy a prinášať obety po všetky dni.“ I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: „Toto hovorí Pán: Keď zrušíte moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, že nebude deň a noc vo svojom čase, vtedy sa zruší aj moja zmluva s Dávidom, mojím sluhom, takže nebude mať syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a s levitskými kňazmi, mojimi sluhami. Jeremiáš 33: 17-21
4 : Mojžišov Zákon (v ktorom sa nachádzajú aj ustanovenia o obetách) má mať večnú platnosť :
„Čo je tajné, to patrí Pánovi, nášmu Bohu; čo je zjavné, to je pre nás a našich synov až naveky: aby sme plnili tento zákon až do ostatného slova.“ Deuteronium 29:9
„Kiežby tak zmýšľali, aby sa ma báli a zachovávali všetky moje rozkazy v každý čas, aby sa dobre viedlo im aj ich deťom naveky!“ Deuteronium 5:29
5 : K Mojžišovmu zákonu nebolo možné nič pridať ani odobrať :
„Čo vám prikazujem, to zachovávajte a robte; nič k tomu nepridáš a nič nevynecháš. Keby povstal v tvojom strede prorok alebo snár a dal by ti nejaké znamenie alebo zázrak“ Deuteronium 13:1
6 : Svätenie soboty (jeden z príkazov starozákonnej zmluvy) má tiež večnú platnosť. Dokonca aj pri konci sveta na novej zemi sa každé telo bude chodiť kľaňať pred Bohu v sobotu, čo len dokazuje, že sobota má večnú platnosť (hoci ju kresťanstvo zrušilo).
„Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy.“ Exodus 31:16
„a každý mesiac v novmesiaci a každý týždeň v sobotu príde sa každé telo klaňať pred moju tvár – hovorí Pán. I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo.“ Izaiáš 66: 23-24
5 : Viera v peklo a nebo
Kresťanstvo zdôrazňuje existenciu peklo ako miesta večného vedomého trestu po smrti a neba ako večne vedomého raja. Pokiaľ by však takéto miesta existovali, v biblii by mali byť od počiatku mnoho krát jasne zmienené bez akýchkoľvek pochybností. Pravdou je však to, že hoci Biblické náboženstvo vzniklo už od vyhnania Adama z raja, čo podľa biblickej chronológie bolo asi pred 6000 rokmi, prvé zmienky o existencii pekla/neba sa nachádzajú až u starozákonných prorokov a teda až 3400 rokov po Adamovom odchode z raja !!! V Mojžišovom Zákone sa dokonca nenachádza žiadna takáto zmienka ! Naopak, mnohé najstaršie knihy biblie obsahujú jasné zmienky, že nebo a peklo neexistuje.
1: Strom života umožňoval žiť naveky
„Potom im Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol, a nežil naveky!“ Genezis 3:22
Strom života bol ten zo stromov ktorý Adam s Evou mali zakázané jesť. A tento verš aj vysvetľuje prečo tomu tak bolo, jedenie zo stromu života totiž prinášalo nesmrteľnosť, Boh im to preto zakázal z neho jesť lebo nechcel aby Adam s Evou boli nesmrteľní. Ak by Adam s Evou nezjedli zo stromu života, síce by žili v raji po určitú dlhú dobu bez námahy a útrap, ale po určitej dobe by nakoniec predsa len zomreli. Nesmrteľnosť človeka teda už od počiatku stvorenia nebola v Božom pláne.
2 : Všetci mŕtvy išli do podsvetia, podsvetie je definované ako neexistencia.
Jób opisuje podsvetie ako tmu, červy, beznádej, neexistenciu :
„Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca. Noc obrátili na deň; svetlo je opäť bližšie ako tmy. Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie a vo tmách som si lôžko popravil. Nuž: »Môj otec si« – tak som hrobu povedal a červom: »Ste mi matkou, sestrami.« V čom nádej moja môže ešte spočívať? A moje šťastie, kto ho pobadá?“ Jób 17: 11-15
„Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je.“ Jób 30:23
„ak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia“ Jób 7:9
Abrahám smúti keď má ísť za svojim synom do podsvetia, čo nedáva zmysel ak by podsvetie malo predstavovať vedomý život :
„Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: „V smútku zostúpim do podsvetia k svojmu synovi.“ Tak ho oplakával jeho otec.“ Genezis 37:35
Dávid opisuje podsvetie ako miesto kde nik nemyslí na Boha a nechváli ho :
„Aj dušu mám už celkom zdesenú. Ale ty, Pane, dokedy…? Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. Spas ma, veď si milosrdný. Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. A kto ťa môže chváliť v podsvetí?“ Žalmy 6: 4-6
Dávid opisuje podsvetie ako miesto kde si človek nič so sebou nezoberie a svetlo tam človek neuzrie už nikdy :
Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde. Aj keď si blahoželal za živa: „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“ predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú. A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.“ Žalmy 49: 17-21
Dávid vnímal podsvetie ako miesto úzkosti a nie ako miesto raja kde by sa človek tešil ísť :
„Keď ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, keď som sa ocitol v súžení a trápení“ Žalmy 116:3
„Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj.“ Žalmy 141:8
„Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka), aby sa vyhol dolu podsvetiu.“ Príslovia 15:24
„Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal“ Žalm 13:4
„Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.“ Žalm 55:5
Kazateľ radí užívať život si tu na Zemi, lebo v podsvetí už nie je možné nič konať :
„Užívaj život so ženou, ktorú miluješ, po všetky dni svojho nestáleho života, ktorý ti dal (Boh) pod slnkom, po všetky dni svojej márnosti. Lebo to je tvoj podiel zo života a zo všetkých tvojich námah, ktorými sa ustávaš pod slnkom. Všetko, čo vykonať je schopná tvoja ruka, konaj svojou silou! Lebo ti nebude možné konať a počítať, poznávať a múdro si počínať v podsvetí, kam sa máš odobrať“ Kazateľ 9: 9-10
Jób má počas života bolesti, preto volí dobrovoľnú samovraždu – obesenie duše, očividne teda Jób veril, že v podsvetí nie sú večné tresty, inak by sa nechcel obesiť. Jób tiež veril tomu, že nebude žiť večne, veril tiež že ak raz sa stane prach už ho viac nikto nenájde.
„Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač, aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma. Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy. Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni….. Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť? Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude.“ Jób 7: 15-21
Dávid veril, že žiaden človek nemôže žiť naveky :
„Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?“ Žalm 88:49
„Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, aby človek žil naveky a zánik neuzrel.“ Žalmy 49:88
„Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo. Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien. Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný. Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.“ Žalmy 49:11-18
„Moje lôžko je medzi mŕtvymi, som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, na ktorých už nepamätáš, lebo sa vymanili z tvojej náruče. Hádžeš ma do hlbokej priepasti, do temravy a tône smrti. Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil. Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram. Či mŕtvym budeš robiť zázraky? A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote a na mieste zániku o tvojej vernosti? Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? Žalmy 88 kapitola
Suma sumárov najstaršie starozákonné knihy od 12-7 stor. pred n.l učili o smrti ako o neexistencii, alebo nijako nepísali nič o posmrtnom živote v nebi/pekle. Prvé zmienky o posmrtnom živote v nebi/pekle sa nachádzajú až u starozákonných prorokov v 6 stor. pred n.l. teda až po 600 rokov !!!Niektorí kresťania sa snažia zachrániť to poukázaním na tieto verše, že Dávid predsa len veril v posmrtný život :
„Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, život dlhý, navždy, naveky.“ Žalmy 21:5
Vyzerá to na prvý pohľad tak že Dávid dostal od Boha život naveky. Avšak ako vidíme v inom verši, Dávid vnímal „život od Boha naveky“ ako to že skrze jeho rod bude mať naveky potomkov. V starovekom Izraeli ľudia vnímali svoje pokračovanie života skrze potomkov :
„Naveky zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“ Žalmy 89:5
Potom je tu ešte jeden Dávidov verš :
„Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.“ žalmy 16:10
Tento verš chápu kresťania tak, že Boh vzkriesil Dávida z podsvetia. Lenže tento verš sa dá chápať aj inak, može znamenať len to, že Boh zachránil Dávida tu na Zemi počas jeho života od jeho nepriateľov a tým ho vlastne uchránil od toho aby zostúpil do podsvetia a aby sa jeho duša ocitla v podsvetí. Každopádne z veršu nijako nevyplýva že Boh zachránil Dávida od smrti v podsvetí naveky, ak niekomu poviem „zachránil si ma od levov“ nevyplýva z toho automaticky že ten čo ma v istom okamihu zachránil, tak bude zachranovať donekonečna.
Existuje potom ešte jeden verš z rokov 12-7 stor. pred n.l a totiž :
„Ja som Boh Abraháma, Izáka a Jakuba“ Exodus 3:6
Ježiš tento verš vykladá tak, že toto je dôkaz posmrtného života u Mojžiša, lebo Boh nie je Bohom mŕtvych ale iba živých lebo pre neho ľudia žijú. Avšak toto je len Ježišov osobný výklad, nikde v Starom Zákone sa nedefinuje, že Boh je len Bohom živých a nie aj mŕtvych.
6 : Ježiš radil počúvať farizejov a zákonníkov
„Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú.“ Matúš 23: 1-3
Je veľmi čudné, že Ježiš učil zástupy počúvať farizejov čo sa týkalo teológie, obzvlášť preto že neverili, že Ježiš je Mesiáš a učili večné zachovávanie Mojžišovho Zákona, takže Ježiša rušiaceho zákony Starej zmluvy vnímali ako falošného proroka.
PS : POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár