Akademické traumy. Snáď dekanský z filozofie. Predmet, ktorý v živote nemá opodstatnenie, a keď to berieš vážne, skončíš na psychiatrii. Asi najväčšiu som mal, keď mi rektor na kolokviu oznámil že končím.
Potom z kancelárie som prišiel na izbu. Presne ako si povedal.
Vyzliekol som si kňazský civil, (tá kňazská košeľa s kolárikom bielym). bolo mi do plaču a príšerný pocit hanby. Vyleteli sme 7 z dekanského termínu z filozofie, lenže v ročníku sme boli 13.
Keďže som mal 19 rokov, prakticky 20, prežíval som to ako mimoriadnu traumu. Pamätám sa, že bolo to 12. júna 2007. Mimoriadne stresujúce obdobie. Myslím si, že väčšina vecí sa dalo riešiť v pozitívnom svetle. Dalo by sa zopár chlapcov podržať na teologickej univerzite. Určite. Som toho názoru. keď už nie ako kňazov (po vašom farárov) aspoň ukončených magistrov teológie.
Je pravda že kvôli tomu ma odmietali v mnohých prácach a zažil som mimoriadnu perzekúciu.
Dali mi nálepku ako farár, (nie som kňaz) len preto, lebo som študoval teológiu, a do životopisu si to uviesť musíš.
Do životopisu si musíš uviesť vysokú školu, aj keby si tam strávil čo i len jeden deň. Podobne ako v práci, aj keby si jeden deň pracoval, musíš si to uviesť, lebo logicky, jestvuje o tom pravda zápis v zdravotnej a sociálnej poisťovni.
Bol to naozaj príšerný stresujúci, zahanbujúci pocit kedy som sa nevedel pozrieť na seba do zrkadla.
Reálne som za to nemohol. Neospravedlňujem sa. To, že vyletíš zo skúšky, sa stáva študentom do dnešného dňa.
Nevýhoda teologickej fakulty v mojom čase bola tá, že po 1 opravnom, teda prvý riadny, druhý a zároveň prvý opravný ideš hneď na dekanský termín.
Ten keď nespravíš ideš domov Vedia o tebe celé cirkevné spoločenstvo, celý kostol kde sa zúčastňuješ sv. omší.
Problém toho všetkého je, že ak sa dobre pamätám, štúdium si financuješ sám, a na niečo ti pokrýva biskupský úrad, ak sa dobre pamätám, plus teologická fakulta (toho času katolícka univerzita, spod ktorý kňazský seminár akademicky spadá)
To, čo som napísal, je skutočne pravda.
V čase, kedy moji "spolubratia" spolužiaci teda končili, ja som už 4 roky pracoval.
Aj keď tá mzda toho času nebola veľká, lebo do konca roka 2012 bola mzda 287 eur v čistom, čestne som pracoval, lenže tým spôsobom, že napr. pri hľadaní práce ma 10 zamestnávateľov odmietlo.
Dôvodom bola náboženská perzekúcia, pretože viacerí podnikatelia sú samozrejme ateisti.
Výnimkou nebola ani jedna nemenovaná základná škola, kde som pracoval 30 mesiacov (dva a pol roka) a raz chýbala upratovačka. Pracoval som ako technický pracovník-... funkcia ako... poďme na jahody.
Noa riaditeľ povedal môjmu nadriadenému tieto slová, rok 2017 nezabudnem na to...
..."pošli toho farára, (teda mňa, nazval ma farár z posmechu) aby išiel vyriadiť priestor čo deti zašpinili...."
môžem to zobrať z 2 hľadísk.
1. ľudsky ma morálne zdegradoval a ponížil, lebo v čase, kedy ja som sa učil 7 fil. disciplín a 3 cudzie jazyky, on vedel akurát tak veľké hovno. Hrabal sa v papieroch, pil kávu v kancelárii a živil sa klebetami, čo je neduh slovenskej spoločnosti, alebo dajme tomu, čo dokáže temer každý človek po zaškolení.
2. ľudsky ma vyzdvihol, uznávajúc autoritu človeka, že práve mňa uznal za hodného vykonať najposlednejšiu prácu. Len a len mňa.
Z toho vyplýva, že keby som takto filozoficky nerozmýšľal, čo ma drží nad vodou, už by som možno nežil.
A nejedná sa o to, že mam okolo 2 100 blogov na nete. jedná sa o princíp.
Záverom vám všetkým prajem krásnu nedeľu a sviatok Sv. Cyrila a sv. Metoda.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár