"Čo vám môžem ponúknuť?", opýtala sa ho TÁ obsluha, aj keď to bol TEN Vajciar.
"Nuž, potreboval by som niečo na prostatu.", muž skôr pošepol než povedal.
"ÁÁ, NA PROSTATU.", zopakovala obsluha rázne. "A predpis máme kde?" Spytovala sa ho TÁ obsluha, (aj keď v skutočnosti to bol TEN Vajciar. )
"Nó, predpis...ja...", zajachtal sa starší pán.
"No to som si mohol myslieť. Predpis sme nechali v nočno stolíku, že? Ostal zabudnutý v zadnom vrecku nohavíc, ktoré šli do prania. Omylom ste ho použili ako záložku do knihy, ktorá neexistuje. Takých sme tu mali. Ale prostata, to je veru de-li-ká-tna zá-le-ži-tosť", dal si námahu, aby tie posledné slová vyslovil s patričným dôrazom. Niektoré výrazy si podľa neho priam zasluhovali, aby im bola daná náležitá vážnosť a intonácia. Nie všetky slová sú si rovné. Slová nie sú demokracia. Teda, jedno zo slov skutočne "demokracia" je, ale väčšina ostatných, nuž, tie sú iné. Vlastne všetky ostatné sú iné. Okrem toho jedného. Demokracia.
"Nebol som za doktorom. Nenechám...no viete, nenechám na seba šiahať cudzieho človeka."
"Tak v tom prípade vám tie tabletky nemôžem vydať!", vyjachtal zo seba Vajciar takmer pohoršene. Porušil by som tým svoju Hipogryfovu prísahu a to nedopustím. Čítate Harryho Pottera?"
"Nie"
"Ani trochu? Na záchode? Asi tam trávite dosť času. Rátam."
"Nie, ani na záchode", chlapík sa už už chcel zvrtnúť na päte, no ako dobrý lekárnik, no v prvom rade schopný predajca, ho Alojz Vajciar včas zastavil. -Ak zákazník nenašiel čo hľadal, ponúknite mu alternatívu-. Hlásal by hlas pomyselného dokonalého predajcu na jednom z jeho pliec, pôvodne určených pre anjela, alebo čerta.
"Možno by vás zaujímalo...", dodal Vajciar. Chlapík razom zastavil. Zastavila ho snáď nádej samotná vo svojej nevyjadrenej, éterickej podobe.
"...máme teraz nové pilulky proti starnutiu. Volajú sa...ako to len bolo...ááá, áno, Dobré Pilulky Alojza Vajciara proti starnutiu TM.", zahlásil veselým hlasom kolotočového vzduchovkára, ktorý práve odovzdáva mladému páriku veľkého vystreleného medveďa. Otáča ho dobrou stranou ku nim, aby zakryl stranu, ktorá je popáraná a trčí z nej čalúnenie.
"Pilulky Alojza Vajciara? O tom som ešte nepočul. Je to niečo ako tá...Mária Trebenová."
"Takmer ste to trafili! Tieto sú však omnoho bezpečnejšie, než Trebenovej šarlatánstva. Tieto dobré pilulky iba zriedkakedy spôsobia smrť!"
"Fíha. Smrť?"
"To ste stále taký negatívny? Pozrite, prvú škatuľku vám dám zadarmo a uvidíte."
"Hmm, nuž keď zadarmo..."
"To len tak žartujem. Dnes nič nie je zadarmo. Škatuľka stojí 150 eur."
"Hmm, to je dosť, ja by som skôr niečo na tú prostatu viete"
"Chápem chápem, mladý byť nechcete. Chcete mať len malú, ale starú a zvráštenú prostatu."
"No dobre, a koľko je tam vlastne tých tabletiek v tej škatuľke?"
"Dve", Alojz vytiahol spod pultu papierovú škatuľku o veľkosti tradičného papierového obalu na dvadsať vreciek čaju. Obal bol celý biely a bol na ňom vyrazený nápis, zrejme aj pre slepcov, -Dobré Pilulky Alojza Vajciara proti starnutiu TM-. Bez žiadnych okrás ani dodatkových informácií. Okrem údaju: Expiračná doba: 01.01.5000.
(Ako obvykle, viac na mojom Onlyfans účte. Nepomýľte si moje účty. Je to LiterárnyŠialenec, nie PuckovýŠialenec. Nepomýľte si tieto dva moje účty, ak nechcete vidieť holé pucky. Účty slúžia na iné účely.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár