Jeseň je tak debilné ročné obdobie. Jeden deň máš pocit, že toto je najlepší deň tvojho života - slnko príjemne hreje a prenikavo svieti pomedzi všetky tie nádherné farby, červená, žltá, vo vzduchu cítiť sviežy chlad, konečne nie je odporný hic, babušíš sa vo veľkom chlpatom svetri a chlipkáš horúci ovocný čaj s klinčekami. Na druhý deň je svet odporné miesto - padne obloha, klesne tlak, točí sa ti hlava, je zima, máš studené ruky, nikde žiadna farba, mrholí, váhaš či ísť von lebo čo ak začne liať, no nakoniec fakt celý deň len poprchá a nadávaš že veď mohol si ísť von. 




Často teraz len tak potichu rozmýšľam. Akoby som doteraz nato nikdy nemala poriadne čas. Užívam si ten pocit, že môžem. Že je chvíľu ticho, pokoj, nič nemusím. Zastavím sa a rozmýšľam. Niekedy nad tým, čo si dáme na obed, inokedy nad vesmírom, väčšinou iba tak nad životom všeobecne. Občas rozmýšľam (samozrejme úplne zbytočne) ako som chcela žiť inak. Chcela som byť otvorenejšia a mať viac kamarátov, mohla som byť malý klavírny génius ale ja som sa musela na klavír vykašlať lebo som na to bola too cool, chcela som sa priateliť s Klárou ale myslela som si, že ona je too cool tak som sa jej bála. Rozmýšľam prečo som nemala viacej sexu, s viacej ľuďmi, rozmýšľam prečo som neskúsila viacej fetu. Premýšľam načo som tak strašne veľa klamala mojej mame. Mohla som mať omnoho jednoduchší a krajší život, keby som nebola hanblivá a hovorila by som čo si myslím. Rozmýšľam ako som chcela byť lekárka alebo sestra a uvažujem, či začať študovať teraz, je priveľká blbosť. Vyštudovala som dobrý odbor? Čo ja viem, kam na školu som sa rozhodovala v 18, preboha v 18!, veď vtedy som si myslela, že mi svedčia modré vlasy. A nie je to vlastne jedno? Je. Ale rozmýšľať nad tým môžem. 




Rozmýšľam aký život bude mať môj syn. Bude introvert po rodičoch? A bude si to 30 rokov vyčítať? Dnes na tom zrejme nezáleží. Teraz je podstatné iba počasie. Lebo je debilná jeseň. Koľko je stupňov a fúka, svieti slnko, prší? Čo mu mám obliecť, kristaboha, čo mu mám obliecť? Je tu zima, ťahá odniekaľ? Mám mu dať čiapku? Nie, prehreje sa. A prečo má ľadové nohy?  




Pomaly na to prichádzam. Materská je o rozmýšľaní nad dávnymi chybami a zvažovaní ako zajtra robiť chyby čo najmenšie. Lebo kurnik keď ti niekto zveril do rúk svoj život, tak to nechceš posrať. 




Ozvem sa zas o dva roky, dovtedy možno vymyslím aj nejaký dobrý blog. Čaute. 

 Blog
Komentuj
 
 fotka
zajko1211  17. 11. 2021 21:35
 
 fotka
willbebetter  23. 11. 2021 22:10
Inak to, ze materska vyvola myslienky typu "preco som neskusila viacej fetu", to by som ozaj necakala
ale good good, vsetko dobre a hlavne vela zdravia
 
 fotka
dog_food  utorok 20:33
@Mrspunk nemusíš byť introvert a ani na materskej aby si si vyčítala
Napíš svoj komentár