Nepremárnime čas na zamyslenie, darovaný koronavírusom!

poviem ti v čom je problém, podstata prežívania duchovného života nie je ozrejmená každému. teda aby som bol jasnejší vo vyjadrovaní, nie každý to samozrejme môže pochopiť. v podstate toto všetko môžeme prirovnať, ako si to niekedy v blogu spomínal, ku niekdajším desiatim egyptským ranám. treba uviesť, v čom spočívala desiata rana. Faraón zavolal v noci Mojžiša a Árona a povedal im: „Vstante a odíďte spomedzi môjho ľudu, vy a Izraelci, a choďte slúžiť Jahvemu, ako ste žiadali. Poberte si aj ovce a svoj dobytok, ako ste si žiadali, odíďte a proste aj pre mňa požehnanie.“ Egypťania naliehali na ľud, aby čím skôr odišiel z krajiny, lebo hovorili: „Všetci pomrieme. to som citoval písmo. tie dva komenty nad mojím si nevšímaj, problém je, že mnohí ľudia majú veľmi nízke, povrchné zmýšľanie. problémom nie je ani tak nedostatok akéhosi poznania, pretože to všetko môže závisieť naozaj od okolností. duchovne vyzretý logicky nemôže byť každý. Avšak niektoré súvislosti si človek, vnímavý, veľmi ľahko dokáže akosi skompletizovať. pozrie sa dozadu, aké udalosti sa mu stali, a či niečo prišlo ako výstraha. Ak to bral ako výstrahu, vedel, že pravdepodobne sa niečo akosi chystá, ale nevie presne, kedy to všetko príde. napríklad ak v rádiu alebo v televízii niekedy hlásia, že na ceste sa budú v nejakom čase robiť dopravné obmedzenia, možno nejaké väčšie kontroly. dobre. ideš teda autom kdesi, ale si povieš. po ceste chodí predsa veľa áut, je veľmi malá šanca, že by ma mohli zastaviť, alebo proste budem pociťovať akési obmedzenia, kôli ktorému budem možno v nejakej nepohode, a riešiť situácie, ktoré som predtým nemal v úmysle. predsa ideš, a stane sa, že naozaj v tú chvíľu vodič bude zastavený. nie jeden raz sa mi to stalo, v podstate bežná vec. poviem jednu vec. problém v tomto tkvie v tom, že mnohí nemajú vieru, z ktorej neskôr človek uvidí poznanie. teda najprv je viera, ktorá sa zmení na poznanie. málokto veril, že niečo takéto sa vyskytne, pretože človek, ktorý vníma veci len zmyslami, obyčajne, ako hovorí slávny spisovateľ exupéry, nezbadá to podstatné. teda trochu som otočil jeho výrok, že dobré vidieť sa dá srdcom, to podstatné je očiam neviditeľné. a práve. to podstatné, je očiam naozaj neviditeľné, a pozri, ako sa ľudstvo toho neviditeľného naozaj bojí. ľudstvo momentálne v situácii, ako sa nachádza teraz naozaj robí všetky potrebné a veľmi potrebné opatrenia, aby sme sa čím skôr vyliečili. pozri. či to pochádza naozaj ako varovanie od Boha o tom podľa mňa netreba ani pochybovať. problém ale tkvie v tom, že jestvuje možnosť, že akási kríza, ktorá príde, ekonomicka, finančná, hospodárska... bodaj by nebola, nikto si ju neželá. proste podstata je v tom, že nik stále do dnešného dňa neverí, že niečo reálne zlé sa naozaj deje. proste ľudia tomu neveria. pristupujú k tomu laxne. síce navonok si dám rúško, ale vo vnútri som plný pochybností, možno ešte horší, ako som pred nejakou krízou bol. prejavuje sa to predsa aj v tom, že keď máme ten známy obmedzený pohyb, ak sa niekde dá ísť, tak treba mať to rúško a podobne, vidíme že nie vždy môžeš ísť do obchodu. že to, čo niekedy naozaj bolo automatické a samozrejmé, už to neplatí. už to nie je také samozrejmé. dá sa povedať, že zanedlho sa to bude uvoľnovať, a čo by som chcel mojim príspevkom zdôrazniť je toto. vo všetkom, čo píšeš je pravda. môžeme mať nejaké súvislosti s nazeraním, čítaním, študovaním a uvažovaním nad textami písma svätého, čo všetko sa dialo od stvorenia sveta, ako to máme v genezis, ako faraón utržil ranu, ako bol egypt posiaty teda známymi desiatimi egyptskými ranami, udalosť ktorých si každoročne pripomíname v podstate jednak na veľkonočné sviatky, a jednak, je to zaznamenané v Písme Svätom, teda dá sa do toho nahliadnuť bez problémov. Ako teda zmierniť tento nepokoj? Pozri. jestvuje šanca, že mnohí uveria týmto znameniam, a uveria v Boha. Jestvuje šanca, že mnohí pochopia, že materializmus nemôže vydržať do konca v takej podobe ako jestvuje dodnes, a že realita je taká, že všetko je dočasné. pretože mnohí si myslia, že všetko je večné. Kedysi som písal o tom článok, či naozaj je všetko večné, to som písal ako recenziu na nejaký blog. V podstate recenzie tvorím vždy dá sa povedať, na nejaký blog, ktorý ma osloví, a snažím sa ten nadpis, tú tematiku poňať z pohľadu, aký mám ja. prijímam a akceptujem druhý, ale vieš, každý má nejaký názor. Ešte horšie je, čo chcem povedať mojím príspevkom je situácia, kedy toto všetko sa berie na ľahkú váhu. Keď bola hospodárska kríza, jeden podstate mladší človek, ale beriem to s rezervou, toho času študoval, to už nie je podstatné, povedal, že kríza v podstate neexistuje, že to je nič. pravdepodobne vychádzal zo situácie, že keď pracujú rodičia, doma jesto chlieb, mám si čo obliecť a bývam v nejakom paneláku a podobne, hovorím teda ako za neho, ako v jeho myslení, teda je všetko v poriadku, a nič sa nedeje. Podobne robili aj pohania za čias Ježiša. Oni v podstate žili v pokoji. ale nie taký, aký mal na mysli Ježiš. Duchovný život nám predstavuje niečo čo je podstate, diametrálne odlišné, to, čo jestvuje, ale čo sa nedá pochopiť ľudským rozumom. Práve tento atribút je vyzdvihnutý pri litániách ku božiemu milosrdenstvu, kde sa modlí takáto modlitba. Milosrdenstvo božie, nepreskúmané nijakým ľudským ani anjelským rozumom, dôverujeme ti. To znamená, že proste nejestvuje nijaká šanca, že by si to preskúmal. A nielen človek, ale ani anjel. Pre mňa ako kresťana, ktorý s obľubou rozjíma o posvätných statiach písma svätého a miluje cirkev a jeho náuku je to samozrejme tiež nepredstaviteľné, ale hoci je to nepochopiteľné, pozýva ma to predsa k akejsi neustálej meditácii, kde nachádzam blízkosť Boha, ale na druhej strane nachádzam v sebe pokoj. Pokoj, ktorý pramení z toho, že svoje starosti mám zložiť na Pána, ktorý sa postará, samozrejme, neznamená to, že ja nemusím nič robiť. to, že budem aktívny tam, kde som aktívny bol, kde budem v tom pokračovať, aby človek si nemyslel, že už je pokoj, a aby človek proste nenadobudol pocit, že netreba ďalej napredovať. Prirovnal by som to k situácii, kedy maturant sa učí na maturitu, ale naučí sa len jednu otázku. pretože veľmi dobre ovláda matematiku, logiku, kombinatoriku, a neviem ešte aké pridružené vedy k matematike vie, že jestvuje predsa len reálna možnosť, možno malá, ale predsa len, že si vytiahne otázku, ktorá mu sadne. koľko študentov o tejto čarovnej možnosti rozmýšľa intenzívne počas skúšok, nielen na maturite! je ich mnoho! ich viera teda, ale samozrejme nie viera v Boha, ale viera v úspešné vykonanie skúšky pramení v tom, že on proste je presvedčený, že jeho metóda proste zaúčinkuje. On verí, že jestvuje reálne len jedna možnosť, a ide do toho. Toto nám kresťanom chýba, pretože mi hľadáme x možností, ako sa niečo nedá, kdežto by sme mali hľadať jednu možnosť, ako sa to dá. Práve preto má kresťanstvo veľa odporcov, pretože nepochopia, že celý život je zápas o jedno jediné. Aby človek obstál pred Bohom v tom smrteľnom boji ktorý každý z nás raz dozaista bude zvádzať, hoci priznám sa, nepíše sa to prirodzene ľahko. Otázka je, či to človek naozaj pochopí v danom kontexte, ako je to naozaj, hoci, na to všetko je potrebná božia milosť.