Nie, nebudem držať hubu a nebudem skákať tak, ako si to predstavujú...už len kvôli tomu, že mi zničili život..ten ktorý žijem teraz a ktorý som žila doteraz...budúcnosť na nich zvaľovať nebudem. Som predsa rozumné dievča a viem, že tá bude taká akú si ju zariadim sama. Každé ich podkopnutie, hádka, výčitky, VŠETKO mi dodáva veľa energie k tomu, aby som si svojou perfektnou budúcnosťou bola istá. A viete prečo? Lebo ja budem svoje deti milovať nadovšetko, im znesiem aj modré z neba a nebudem ich otcovi hovoriť aký je debil...ani keď budú mať 5, ani keď budú mať 25...v každom veku to človeka raní... a ona si hovorí matka, človek ktorý ma vraj pozná...nie, ona ma tak veľmi nepozná, že ani nevie ako...Každým jedným slovom mi reže dušu a smeje sa pri tom. Evidentne jej to robí radosť? Zvykla som si aj napriek tomu, že s to celkom nedá.No nemám 18 a nemôžem žiť.
Oni žijú za mňa, hoci mi dávajú slobodu. Áno, chodím kam chcem a kedy chcem. Nikdy som to nezneužila, neprišla som domov ožratá,ani nič podobné a to len z jedného dôvodu, lebo oni mi ten život ničia viac než dosť...načo si ničiť aj zdravie...
Nie, nikto z vás konkrétne nevie o čom hovorím. Teda možno niekto áno... ide o to, že mi vadí ako sa otec tvári, že ho trápi keď som smutná a o 5 minút na to sa s matkou hádajú ... ak im na mne tak veľmi záleží , prečo to všetko? Nie, nerobí mi to dobre. Nikdy mi to nebude robiť dobre... Chcem ísť preč... Byť úspešná, lebo oni nie su. Mať deti,ktoré budem ľúbiť, lebo oni ich neľúbia...
Dnes som šla domov zo školy a uprostred chodníka stálo dieťatko. Maličké, možno sa práve naučilo chodiť.
S veľkými, ružovými lícami, modrými očami, ružovou čiapkou a úprimným úsmevom. Jeho úsmev mi dal dnes tak veľa. Chcela som ho vziať na ruky a utekať....
Mám 17, ale dnes už som si istá, že RAZ budem mať rodinu, o ktorú sa budem starať a nie z donútenia ale lásky. A budem držať v náručí ten mrňavý batôžtek, bude sa volať ELLA a nikdy nebude nešťastná, nikdy nie tak ako ja...NIKDY...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
@zrnko_piesku oni už dávno nie sú partneri, ich už dávno nespája láska....im už na sebe ani trochu nezáleží a práve TOTO ma tak trápi...
3
oni už dávno nie sú partneri, ich už dávno nespája láska....im už na sebe ani trochu nezáleží a práve TOTO ma tak trápi...
- tieto slová dokonale vystihujú aj moj "zivot" s mojimi milovanými rodičmi...ale jediné čo ma vieš utešiť a dodáva mi silu sú ľudia na ktorých sa môžem obrátiť a presne ako hovoríš to "chcenie", že môj samostatný život bude úplne o iných hodnotách...takže držím ti palce do života
- tieto slová dokonale vystihujú aj moj "zivot" s mojimi milovanými rodičmi...ale jediné čo ma vieš utešiť a dodáva mi silu sú ľudia na ktorých sa môžem obrátiť a presne ako hovoríš to "chcenie", že môj samostatný život bude úplne o iných hodnotách...takže držím ti palce do života
4
@dida17121 ďakujem, ja verím, že mám takého človeka...teda budem mať...chcem mať... vlastne o tomto takmer nik nevie... a preto to hrám, v škole aj inej spoločnosti...že akože "je mi dobre"... nech sa aj tebe darí
5
ja mám tiež dve tváre !...nič iné nám nezostáva len ísť ďalej a veriť v dobro ! pretože človek nemôže byť stále len nešťastný,raz sa to musí aj obrátiť
6
ja milujem svojich rodicov a chcem,aby boli stastni a ked budu stastnejsi bez seba,tak dobre..
lenze stastnym je len jeden z nich
a ani jeden z nich si neuvedomuje ako strasne ma to trapi..kazdy den..
nie si sama,len to som chcela
a pri tomto blogu a pri tomto komentari sa mi chce plakat
lenze stastnym je len jeden z nich
a ani jeden z nich si neuvedomuje ako strasne ma to trapi..kazdy den..
nie si sama,len to som chcela
a pri tomto blogu a pri tomto komentari sa mi chce plakat
Napíš svoj komentár
S odstupom času si ale vravím, že som hľadel v prvom rade na seba. Polož si otázku, ako by si reagovala ty. Nehádala by si sa o lásku/pre lásku s niekým, na kom ti záleží? Nie je ti predsa čas, ktorý by ste teoreticky spolu strávili ľahostajný. Staráš sa o rodinu, práca, problémy s partnerom. Je to problém celej rodiny, nie len teba. Ich to cele serie tiež a chcel som len povedať, zober si to z ich pohľadu, pomôže ti to niektoré veci pochopiť, povzdychnúť si a ísť ďalej. Zožieraním sa toho veľa neporiešíš, čerpaj z nervov.. pri inej aktivite. Venuj tu energiu niečomu čím svoju myseľ od nich odpútaš ^^