Budík nastavený na 5:30, ktorý nezazvonil, (z boh vie akých príčin, asi by som sa už vážne mala naučiť ovládať svoj mobil) no napriek tomu som musela vstávať. Nie, mne naozaj nie je dopriate vyspať sa, či už cez prázdniny, víkendy, alebo ako teraz, počas voľna cez matury. A tak som sa po bleskových raňajkách pobrala na stanicu, z kadiaľ som putovala na preteky do Kysaku.

Cestu mi spríjemňoval sympatičný (a nie len to telocvikár, ktorý mi robil kvázi doprovod, keďže na mojej škole boli všetci zaneprázdnení skúšaním našich milých maturantov. Akurát ma trochu znervózňovala prítomnosť môjo extrénera, alias Gargyho (predstav si trochu chudšieho a egoistickejšieho Dr. Housa a ak si hovoríte že to nemohlo byť také zlé, bolo, skúste s takýmto typom človeka tráviť takmer každé vaše popoludnie a sami uvidíte

Rátala som s tým že ten pretek vyhrám, repsketíve som o tom bola presvedčená a iné som ani nepripúšťala...

Výsledok ?

Fiasko, totálne. Skončila som na 4. Kebyže nie som reprezentantka SR a nemám o mesiac vyštartovať na majstrovstvách Európy tak skáčem od šťastia ale takto
...1...2...5 kontrola...celkom to šlo, síce nie boh vie ako, štýlom stepnej kozy...ale stále to stačilo na to aby som im tam všetkým natrela...až som došla na deviatu kde som vbehla do zakázaného priestoru ale zistila to, až keď na mňa začala akási teta kričať že tadiaľto neprejdem, lebo je tu plot a za ním strašný pes...

Stáva sa, radšej to posrať a poučiť sa tu a teraz...už viem že nikdy ale vážne nikdy si sebou nemôžeme byť 100% istý, lebo práve vtedy nám naše druhé ja ukáže, ako veľmi sa mýlime...Hold, orienťák je o chybách, tak ako život...

Keďže sa nám neoplatilo čakať na vyhlasko, v SNV sme boli dosť skoro a tak som sa cestou zo stanice domov pomotala po obchodoch, navštívila spolužiačku mackajúcu v zmrzlinárni (vážne by mi už mohla vrátiť zošity, je mi jedno že ju šéf vyhodí ak sa bude rozprávať počas smeny, ja sa nemám z čoho učiť ! a stihla sa objednať u kaderníčky...

...pri odomykaní bytu ma napadlo že reku idem dať vyvolať nejaké tie fotky, nech je moja nástenka zase o spomienku bohatšia, a aj o gram ťažšia (čakám kedy mi raz v noci zletí na hlavu). Vzala som do vačku kartu a fakčila nazad do mesta. Zavítala som najprv vo fax copy, kde odo mňa za 16 fotiek zhrabal takmer 5 ečok, skoro som umrela, keď som počula tú sumu. Nechápem či ten papier bol z nejakých ekologicky vypestovaných stromov alebo čo...yvyšok som už radšej išla dotlačiť niekam inam, no pred tým som ešte musela ísť do zušky.

Tam ma stiahla učiteľka na klavírny koncert. No odmietni ju. Bolo to úžasné, dokonalé perfektné...neopísateľné, a už ma viac nenapadá, ste milovníkom čistého piana, chápete.

Ale že koho tam nestretnem ? Môjho bývalého. (to mám za to že som odignorovala pozvánku na koncert kapely v ktorej hrá, a preklínala toho, koho napadlo ma tam volať) Do riti prečo musí vyzerať tak neuveriteľne jebavo aj zo zadu ? (pomaly ale iste ma však to vízia opúšťa)Nedalo sa ho nevšimnúť. So strapatými vlasmi sediaci tak typicky kŕčovito, ako vždy, keď mal málo priestoru na nohy, vedľa svojho pritepleného brata, ktorý ma mňa hneď hodil obrovitánsky úškrn. (škoda že mne sa podobný opätovať na jeho stranu akosi nechcelo).

Tváril sa že si ma nevšimol, no ja som vedela že stále jedným očkom zakukuje. Zbadala som že má na nohách nové tenisky, na tom by nebolo nič zvláštne, ale kúpil si ich keď sme boli ešte spolu, a potom ich držal v asi dva mesiace v krabici a potom sme sa rozišli. A vtedy ich začal nosiť. (asi dávam divné veci do súvisu)

Na estetickom zážitku mi to však neubralo, kultúrne vyžitá som sa pobrala domov, kde ma čakal úúúžasná večera...ockové cetoviny. A dokonca som konečne som prišla na to, prečo moje nikdy nie sú také dobré, ako jeho. Bazalka, vždy som zabudla na Bazalku !

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
neoriginalna  19. 5. 2011 14:38
zlepsilo mi to naladu, neviem preco
Napíš svoj komentár