Raz ráno som vstala a povedala som si: Za posledné dni som bola úplne mimo, stále naštvaná, niekto ma hecoval a nemohla som si pomôcť. Mala som za sebou ťažké obdobie, všetko sa na mňa rúcalo zo všetkých strán....mala som pocit, že všetko strácam a nemala som chuť ani dýchať...
Ale v to ráno som si povedala dosť, treba zmenu. Rozhodla som sa, že najbližšie tri dni do mňa môže rýpať kto chce a ja sa len pousmejem a pôjdem ďalej.......
Na druhý deň sa začal môj maratón bez hnevu.Predsa a zvládnem tri dni zvládnem aj viac. Poviem vám idioti,ktorí sú okolo nás sa dajú dokonale odignorovať, bolo tu veľa ľudí čo do mňa rýpali, čo sa ma snažili vytočiť...
Ale na moje prekvapenie som sa pousmiala a s chladnou hlavou a pevným odhodlaním som ostala naprosto pokojná.Bolo to také ľahučké, tak primitívne, tak som to krásne zvládala, nič ma nemohlo natoľko prekvapiť alebo zaskočiť aby som ostala mimo. OMYL!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Na tretí deň, vstala som so krásneho slnečného dňa...Paráda! a práve v tento deň sa všetko dopsulo. Stačilo 20 minút a do toho delíria, s ktorého som sa horko-ťažko škriabala von, ma dostal jeden z ľudí, od ktorého by som to nečakala. Neskutočných 20 minút ignorácie, počas ktorých som jasne cítila, že som navyše, nepotrebná, odpad, či skôr pleseň na odpade.Len tak som sedela vedľa tejto osoby, áno hneď vedľa, mohla som sa dotknúť a predsa som mala pocit, že som na míle ďaleko, že som v sklenej gule, v ktorej je piesok a žiadna voda a táto osôbka si ňou trase.Nakoniec som sa rozhodla odísť, keby som sa postavila a šla iným smerom možno by si to ani nevšimla, ale ja som sa pozdravila, ešte pred pozdravom som schytala ďalšiu ranu, vetu čo by som nečakala...A to zabolelo ešte viac....

Mám okolo seba skvelých ľudí, ktorých mám veľmi rada a práve medzi nich patrí aj táto osoba a napriek všetkému vždy patriť bude.....Domov som prišla unavená ako nikdy...a celú noc som preplakala.....
Áno, dostala som od Boha láskavosť.Dostala som Tri dni bez hnevu ale dnes sa za každú láskavosť platí, a ja som dostala vysoký účet, ranu od skvelého človeka..........

 Blog
Komentuj
 fotka
grofcatko  17. 3. 2010 22:45
... (
 fotka
shaolingirl  18. 3. 2010 12:15
neviem o aku osobu sa jedná, akosi nechápem ale citím z toho príliš veľa citov a bolesti...



btw-krásne napísané
 fotka
eleanor  18. 3. 2010 13:56
hej moja cítiš to dobre a dík, čo už tuším najlepšie píšem keď som smutná
Napíš svoj komentár