Tento článok asi nebude o každom z vás, ktorí si ho budete čítať, myslím, že väčšina ľudí neuvažuje ako ja, preto som sa rozhodla dať to do blogu.

Dnes som prišla na to, že ja vlastne neviem čo je láska. Viete čo je na tom najironickejšie?? Mám vzťah s človekom, s ktorým sa poznám 7 rokov a hoci sme mali k sebe vždy blízko, vždy sme boli len ,,Najlepší priatelia,,.

Moje ,,láskové,, zmýšľanie uprostred bijúceho srdca v hrudi robí hlúpe kroky, ktoré ja neviem správe akceptovať, či rozšifrovať. Prečo som vždy predtým cítila motýliky a chvenie v bruchu keď som ho videla a keď som sa ho dotkla a prečo teraz, keď konečne mám čo chcem, to so mnou nič nerobí?!?!

Mám taký pocit, že som s ním skôr z povinnosti, aby som mu neublížila. Komu tým vlastne ubližujem? Sebe? Možno. Možno, ak by sme sa rozišli, začala by som to ľutovať. No človek nikdy nevie.

Popritom, som taký človek, ktorý by za NIEKTORÝCH priateľov obetoval aj život. (Samozrejme záleží od toho, čo som s tým človekom zažila, na koľko si ho cením, ako mi v živote pomohol).

Svoje pocity neviem dať najavo slovami vyslovenými z mojich úst, mám predtým akýsi vnútorný strach, ktorý neviem prekonať a preto som v mnohých situáciách ticho, hoci by sa žiadalo, aby som pár pekných slov povedala. Svoje pocity však viem DOKONALE vyjadriť na papier, cez písmenká, jednoducho tak, ako to teraz robím.

Snáď za to môžu aj moje ,,9.tky,, v dátume narodenia. Mám ich tam tri, to znamená, že sa síce snažím zidealizovať si partnera a ak sa mi to nevydarí, cítim sa dotknutá, no zároveň to odôvodním tým, že hľadám hlbší zmysel života ukrytý v úplných maličkostiach, ktoré tvoria každodenný život. Tie maličkosti som u tohto človeka práve nenašla, aj keď neviem, prečo som si to za tých 7 rokov nevšimla. A tieto maličkosti žiaľ bohu, chápe zatiaľ len jeden človek, ktorého poznám. A som rada, že ho poznám!

Napriek všetkému uzatváram túto moju hĺbavú debatu o jednej ráno rečníckou otázkou: ,,Načo ľúbime to, čo nemáme, keď potom prestaneme ľúbiť to, čo ľúbi nás??,,


delicita

 Blog
Komentuj
 fotka
zizisko  12. 7. 2010 10:24
Pekné



..Aj ja mám 3 deviatky v dátume
 fotka
delegatka  13. 7. 2010 23:39
ano? a máš rovnaké pocity? či??
 fotka
zmia2000  18. 7. 2010 16:17
sice nemam 3 deviatky v datume....ale tie pocity su mi zname...ak všetko vnimaš tak jak ja, tak myslim že toto je len priliš stručny výťah z toho všetkeho čo by si chcela povedať...

"myslím, že väčšina ľudí neuvažuje ako ja" ....uvažujem nad uplne inymi vecami než ostatní, mam stanovene ine priority a poznam pocit že to nikto nechape a ani nepochopí....túžim po samote, no zaroveň bez priateľov si život neviem predstaviť....

zbožňujem dažď, slnku sa vyhybam... vymykam sa väčšine zauživanych pravidiel a....som človek plny protikladov



láska?.....o tom by sa dalo polemizovať nakoniec vždy skončim pritom že neviem čo to je.....a kto vlastne vie..... vačšina ľudí už ani nepozna cenu slov "ľubim ťa" lebo to povedia pri najbližšej príležitosti a tak to všetko straca na vyzname...

čo znamena ľubiť???.....to že ma niekto priťahuje? časom ten ošiaľ pominie....to že nam niekto chyba ak s nim dlhšie nie sme? to môže aj priateľ....žiarlivosť? ta sa prejavuje u ľudí rôzne...

že chceme byť s niekym nonstop? figu borovu ak by sme boli s niekym nonstop skôr či neskôr by nam liezol na nervy pretože každy človek potrebuje istu dávku samoty...
 fotka
delegatka  19. 7. 2010 01:47
je to taký vzťah, v ktorom už nečakám prekvapenia, lebo toho človeka až príliš dobre poznám...chýbajú mi isté maličkosti, ktoré pozná len jeden človek, ktorý je momentálne šťastný s tým, s kým je, z čoho sa aj veľmi teším... Ja by som však chcela mať asi klon jeho vlastností a vôbec by mi nevadilo, keby som s týmto klonom bola nonstop!

a s tým ,,ľúbim ťa,, máš úplnú pravdu. a bojím sa, že sú to len prázdne slová, ktoré cítim ako naplnené len vtedy, keď nie sme v danej chvíli spolu.. a neviem sa z toho vyvliecť...

tak snáď aspoň cez blogy, sa mi podarí vyviaznuť z týchto hlúpych pocitov, ktoré nechcem, aby tu so mnou boli stále..
 fotka
zmia2000  19. 7. 2010 11:31
asi keby si mu povedala že ti prekvapenia chybaju nemalo by to už ten efekt ale možno keby skúsil spraviť deň kt. bude prebiehať uplne inač ako zvyčajne....



ja už tym slovam neverim nvm či poznaš pesničku Extreme - More than words....dosť vystihuje môj postoj k tomu všetkemu...

blogy a celkovo pisanie fakt dušu oslobodzuju, jeden čas som jednoducho sťahovala obrazky a v skicari cez nich písala texty...tie nikto nikdy nečital (až na jeden kratky kt. som raz na pokeci vyvesila...netušim či to ešte existuje ale viem že jedno dievča si ho vtedy skopirovalo..) ale to je jedno..nezaležalo mi na tom že to nikto nikdy nečita vlastne som to ani nechcela lebo to boli moje najhlbšie pocity no napriek tomu som mala pocit že som sa niekomu vyrozpravala a bolo mi o trochu ľahšie...

slova aj tak nikdy uplne nevyjadria naše vnutorne pocity a preto tie texty boli častokrat veľmi podobne no mňa to upokojovalo...



ak budeš chcieť možem ti posielať nejake tie pesničky s podobnym nametom, človek sa cíti lepšie keď vie že niekto je na tom podobne (myslim tych spevakov)
Napíš svoj komentár