Ja mám asi na tie kamarátky smolu alebo čo. Vždy ked mám k nejakej dôveru, tak ju stratím. Odíde preč.

To, že sa mi odsťahovala moja sestrička a najlepšia kamarátka, tak to som nejako prežila. Oni sa odsťahovať museli. Kvôli problémom v rodine, kvôli práci. Ale aspoň neodišla daleko. Býva pri Liptovskom Mikuláši. Najskôr som si myslela, že to je koniec sveta. Ale potom sme si písali listy a boli sme ju aj pozrieť.
Potom zas prišla bývať sem. Bola tu rok. A zas sa sťahovali. Ale tentoraz tam už ostali. Niekedy mám pocit, že to už nie je také ako predtým. Stále je to pre mňa naj kamarátka, ale je to už iné. Vidím ju tak raz dvakrát za rok. A otravovať ju s problémami veľmi nechcem. Aj ked niekedy by mi pomohlo len tak sa vyspovedať.
Ale teraz bude mať ona iné starosti. Má syna. Je krásny. Teraz má starosti mamičky.

A potom. Asi tak pred skoro 2 rokmi som spoznala Zuzku. My sme boli spolužiačky na základnej, ale nebavili sme sa spolu. Teda spoznala som dve Zuzky. Ju a aj jej kamarátku.
Začala som si k nej budovať taký kamarátsky vzťah založený na dôvere. Najlepšie priateľky nie sme, ale možno sme mohli byť. Myslela som si, že zas budem mať kamarátku ktorá tu bude pri mne. Ale tiež odchádza. A najhoršie je že do zahraničia.
Už celé týždne si to plánovali. Ale ako vraveli, najprv si chceli zarobiť peniaze na Slovensku a tak o 1-2 roky odísť. Ale odrazu sa to zmenilo a chcú odísť už tento rok. Tie dve Zuzky.
Ako ja sa na jednej strane teším, prajem im to nech si splnia sny. Ja s nimi nemôžem ísť, hlavne kvôli tomu, že študujem a ešte mám jeden ročník pred sebou aby som mala Bc. Ich tu nič nedrží. Ani škola, ani frajer, nič. Na druhej strane sa z toho neviem tešiť. Konečne som mala pocit, že som našla kamarátky a zas ich strácam. Zas tu ostanem sama. Všetky plány na leto sa zrušia. Možno ani na narodeninách so mnou nebudú. Možno som sebecká, ale konečne som získala kamarátky a teraz ich stratím.

Nevravím, že tu nemám iné kamarátky, ale to nie je sú také priateľstvá. Neviem si ani jednu z nich ( z tých ostatných) predstaviť, že by stáli pri mne. Neviem. A Zuzka mi veľmi pomohla.
Mám proste smolu. Alebo skôr šťastie, že sme sa nakoniec nestali najlepšími priateľkami. Odísť na druhý koniec Slovenska to by sa dalo. Aj keby odišli napr. do Prahy, aj to sa dá ešte. Ale nie do Nemecka alebo Anglicka. To bude na dlho.
Ale čo už. Ved život nám prináša vždy nejakú zmenu. Len prečo tak skoro??

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár