V tomto článku vypíšem pozitíva globálneho otepľovania a ukážem prečo má viac + ako -

Pozitíva sú nasledujúce

1 : Zvýšenie teploty severnej pologule - menšie náklady na vykurovanie

__________

2 : Predĺženie poľnohospodárskej sezóny v chladnejších regiónoch = zvýši sa množstvo plodín

Viac CO2 v ovzduší podporuje bujnejší rast rastlín/plodín = zvýši sa množstvo plodín

Roztopí sa termafrost na severnej pologule = uvoľnia sa nové predtým zamrznuté územia na severe = zvýši množstvo polí = zvýši sa množstvo plodín

__________

3 : Roztopením termafrostu na severe sa sprístupní a zjednoduchší ťažba surovín na severe.

____________

4. Rozšírenie lesov v chladných oblastiach. Nárast teplôt môže umožniť rozširovanie lesov v oblastiach, ktoré sú momentálne príliš chladné pre lesné ekosystémy.

_____________

5 : Teplejšie počasie uľahčí stavebníctvo. V teplejšej klíme stačí stavať obydlia s tenšou šírkou muriva a menšou izoláciou, kým v chladných regiónoch zas treba hrubšia izolácia a hrubšie murivo.

____________

6 : Teplejšie počasie prinesie menej vírusových ochorení, keďže vírusové ochorenie sa v teple ťažšie prenášajú.

____________

7 : Zlepšenie podmienok pre morskú dopravu. Roztopenie ľadu v Arktíde môže otvoriť nové námorné trasy, ktoré uľahčia medzinárodný obchod a znížia náklady na dopravu.

____________

8 : Zníženie zimných úmrtí. Miernejšie zimy môžu znížiť počet úmrtí spôsobených extrémnym chladom, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na verejné zdravie.

_____________

9 : Zvýšená dostupnosť pitnej vody v niektorých regiónoch. V niektorých oblastiach môže globálne oteplovanie viesť k zmene zrážok a roztopeniu ľadovcov, čím sa zvýši dostupnosť vody v určitých regiónoch.

____________

10 : Rozšírenie možností pre využívanie solárnej energie. S dlhšími a teplejšími dňami môže byť možné získať viac energie zo slnečného žiarenia, čo môže podporiť solárnu energetiku.

____________

11 : – S menším množstvom snehu a ľadu v mestách sa môžu znížiť náklady na zimné údržby ciest a verejných priestranstiev. Menej práce s odhadzovaním snehu na záhradach, menej pádov na šmykľavých zľadovatených chodníkoch, menej nehôd aút na cestách.

____________

12 : Vďaka otepľovaniu stačí menej zimného oblečenia.

_____________

13 : Ropa/plyn/uhlie aj keď generujú emisie, sú dnes najlacnejšou variantou, ak by sme mali nahradiť celosvetovú výrobu plynu, elektriny, benzínu potrebovali by sme 21000 jadrových elektrární (aktuálny počet 416), alebo 417 miliárd solárnych panelov (aktuálny počet niekoľko miliárd), alebo 18 miliónov turbín o výkone 3MW ( aktuálny počet 1,17 milióna), alebo 76000 veľkých vodných elektrární (aktuálny počet 1000-1500). Okrem výstavby by bola potrebná ďaľšia výstavba elektrických káblov, a elektrických kotlov pre domácnosti a priemysel. Náklady by boli obrovské, a obyvateľstvo by si muselo riadne utiahnúť opasky aby toto zadotovalo. Plný prechod na obnoviteľné zdroje by významne znížil životnú úroveň obyvateľstva. Ale ani pri týchto škrtoch by sa stále nedosiahli 0 emisie. Stále by vznikali emisie z odlesnovania, z kravských a živočíšnych prdov, zo skladovania odpadu, z hnojív a a pôdnej činnosti, z výroby chemikálii ktoré vyžadujú výrobu z uhlíka, Plasty a syntetické chemikálie, ktoré uvoľňujú CO₂ pri výrobe. Solárne panely,veterné turbíny, jadrové elektrárne, vodné priehrady nemajú večnú životnosť ale po čase by sa museli vyrábať nové a nové, materiály z ktorých sú vyrobené ako kremík, hliník, sklo, meď,oceľ, betón, Ich ťažba a spracovanie spotrebúva energiu a produkuje CO₂. Medzi emisie ktoré by nezmizli patrí tiež vydychovaný vzduch, jeden človek ročne vydýchne okolo 360 kg CO2 do atmosféry. Emisie by sa síce podarilo znížiť možno až o 70%, ale 30% emisií by vznikalo stále. Množstvo emisií by stačilo len na to aby nedochádzalo k dalšiemu zvyšovaniu CO2 v atmosfére (30% CO2 dokáže ešte príroda pohltiť), ale nepomohlo by to k znižovaniu CO2 z atmosféry, na to by bolo treba emisie výrazne pod 30%. Prechod na obnoviteľné zdroje teda je možný, ale bol by veľmi drahý a trvalo by desiatky rokov dokiaľ by sa celá táto infraštruktúra vystavala a teda až v rokoch 2050-2060 by sa zabránilo k zvyšovaniu CO2 v atmosfére.

Negatíva globálneho otepľovania :

1 : 1️⃣ Stúpajúca hladina morí

Pokiaľ by sme s otepľovaním nič nespravili, hladina do roku 2100 by sa zvýšila o 1 meter. To nie je nič strašné, stačí pri pobreží postaviť meter vysoký múr (Holandsko už má tento múr postavený).

2 : 2️⃣ Zvýšené teploty v mestách.

Riešenie by mohlo byť nasledovné : Menej betonu, viac zelene, zelen na steny budov, farbenie striech a budov na bielo (biela odráža teplo). Zavlažovacie systémy na strechách budov rozprašujúce vodu počas teplých dní (obrázok dole). Veľa vysokých slnečníkov v meste slúžiacich na tienenie (obrázok dole).









3 : Nedostatok pitnej vody. Vysychajúce rieky a jazera, zmeny zrážok a zásob podzemnej vody.

Vody je stále rovnako, ona neuniká do vesmíru, mení sa len jej rozloženie, niekde je jej viac, inde menej. Treba viacej vody odchytávať z potokov a z riek, lebo 99,9% vody ktorá padne vo forme dáždov sa dostane do rieky a potom táto voda sa odleje do mora. Stačí vyhlbiť viacero uzavretých veľkých jám a do nich presmerovať vodu z niektorých potokov. Tým sa docieli toho, že sa zachytí viacej dáždovej vody bez toho aby sa dostala naspeť do mora.

4 : Suché a horúce podmienky zvyšujú pravdepodobnosť lesných požiarov.

Áno, práve preto treba cez leto zvýšiť množstvo hasišov, hasičských nástrojov aby sa ohen podarilo skor lokalizovať a uhasiť.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár