Pri kefovaní sa modlím a odriekam ochranné zaklínadlá, trhám na tri časti slameného panáka upleteného za splnu mesica pri krákaní vrán a dosypujem do dymiaceho kadidla myrhu. Pretože vždy keď ja umývam auto, lak trpí. Nikdy som neprišiel na to, ako sa umýva auto a ani na to už asi neprídem. Som s tým zmierený (vytrhnem panákovi slamený vlas a hodím ho do myrhového planeňa, opakujúc v hatlamatike trojslovnú formulku). Lak bude poškodený, nech to skúsim umyť akokoľvek a kdekoľvek.
Po polhodinovej konferencii s troma druhmi AI, sa mi aspoň podarilo zistiť ako sklopiť spätné zrkadlá, bez toho aby som ich urval. To je na tých youtuboch smutné, že som videl snáď desiatky videí, kde si ľudia v hneve ulamujú spätné zrkadlá, ale ani jedno o tom, ako sa sklápajú.
Za mnou postrehnem nízkeho, no statného chlapíka v modrej športovej bunde, v štýle amerických filmov (tie priveľké farebné bundy čo na strednej nosia futbalisti, zatiaľ čo v aktuálnej scéne riešia, ako zbaliť Cindy Woodstockovú, aby s nimi išla na "prom". A ona s nimi pôjde, veď sú to futbalisti a ona je roztlieskavačka). Chodí hore dolu a telefonuje. Myslím si, že čaká na umývarku kým skončím. Ale keď odchádzam, ešte si parknem pri umývarke, aby som niečo nastavil v kufri a on tam stále tam je a telefonuje.
Dnes idem na nákup, asi pol kiláku od tej Shellky. No najprv idem na záchod, aby som skontroloval, či sa mi neprestal zmenšovať pelóčos a tiež aby som sa vyčúral. A zrazu...z kaviarne pri hajzloch vychádza ten istý chlapík v tej istej bunde, telefonuje s tým istým človekom (dobre, možno už s niekým iným) a sebavedomou chôdzou ide na hajzle asi 5 metrov predo mnou. Potom sa vráti do kaviarne a zapáli si cigaretu, pričom stále telefonuje. Na tvári má vykrivený frajerský výraz, ktorý jednoznačne hovorí "pozrite sa na mňa, mám futbalovú bundu, fajčím a pri tom neustále telefonujem, to znamená, že som veľmi dôležitý!"
Pomyslím si "to je ale zvlášt...je to jasné Vajciar, sledujú ťa!", myšlienku vystrieda myšlienka. Odchádzam do auta, chlapík o 3 minúty vyjde na parkovisko a nasadne do svojho červeného. Odchádza.
Dobre, dobre, ok, ok, možno ma v skutočnosti nesledoval. Oukej, spomaľme. Hou hou hrrr. Ale čítal som priveľa článkov o Kuciakovi, aby som sa nemal na pozore! A okrem toho, AK by ma nesledoval, o čom by som písal blog? O tom ako som bol na parkovisku a nikto ma nesledoval? To asi ťažko. To by si teda nikto neprečítal od A až po Zinok.
Ale ak toho chlapíka uvidím ešte raz, idem rovno vypľňať žiadosť o zaradenie do programu na ochranu svedkov!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár