O tom, ako som sa nahnevala

Po roku ne-vzťahu som naňho vytiahla to, že chcem viac. Že chcem byť súčasťou jeho plánov a jeho života a nechcem mu tým brať jeho čas ale keď sa na štyri dni odmlčí a ja neviem, čo s ním je, mám z toho bohužiaľ úzkosť. A ja síce svoje úzkosti intenzívne riešim na terapii, za ktorú moja poisťovňa platí mesačne 8 000 Kč, beriem antidepresíva, ale niektorým veciam sa nedá vyhnuť a ja s nimi chcem bojovať. Chcem bojovať so situáciami, ktoré ma dostávajú do nepohody a chcem nejako začať mať svoj život vo vlastných rukách a nestresovať z vecí, ktoré neviem ovplyvniť. Lebo potom prestávam spať, prejedám sa a som demotivovaná a všetko sa to nabaľuje a ja už takto reálne neviem a nechcem fungovať.


Vytiahla som to naňho po sexe, počas ktorého prekročil hranice. Ja som mu dovolila hrozne veľa vecí, no napriek tomu mu to nestačilo a bez opýtania a povolenia urobil niečo, čo bolo hrozne nepríjemné a ja som sa vypla. Už som nechcela mať sex, moja prvá myšlienka bola, že chcem utiecť domov, a už sa nikdy nechcem vrátiť a to hovorím o človekovi, o ktorom som si myslela, že ho ľúbim a že s ním chcem stráviť čo najviac času. 

A ja neviem, čo robiť s toľkým hnevom, mám pocit, že mám príliš veľa energie a zároveň som strašne unavená. Som sklamaná, že vlastne vždy, keď pred niekym otvorím konverzáciu o tom ako sa cítim (a môj psychoterapeut presne vie, aké to je pre mňa náročné a že sa tomu vyhýbam, lebo nechcem pôsobiť zraniteľne), tak ma vlastne ľudia opustia. 

A neštve ma, že to nedopadlo tak ako som chcela, s tým som tak nejak počítala. Štve ma, že človek, ktorému som verila natoľko, že som sa mu otvorila, to otočil proti mne, vôbec nerešpektoval nejaké minimálne hranice, ktoré vo vzťahu k nemu mám a vlastne ma začal presviedčať o tom, že mu chcem narušiť jeho voľný čas a priestor, ktorý má vyhradený pre seba. 

Tak aktuálne ten hnev teraz trocha prechádza a nakoniec to aj tak predýcham.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

23 komentov k blogu