"No veď ich vyper"
"No veď hej, ale ty si myslíš, že si zajtra zasa nedám jogobellu?"
Cestou míňam chlapíka so psom, ktorému dal meno "Mafián". Viem to, lebo po ňom radostne kričí "Mafián! Mafián! Mafo!" Za to meno by mu mali odňať psa aj deti. A asi aj ženu a možno aj ľadvinu a dať ju radšej niekomu...niekomu...no niekomu kto nenazve svojho psa Mafián.
Už dlhšie si uvedomujem, že internet musí ísť preč úplne. Dlho som sa bránil tomu, mať internet v mobile, ale nejak mi ho tam nakoniec asi automaticky pridali, lebo zrazu som jedného dňa mohol chodiť na internet. A keď podľa nových smerníc EU musím mať internet v mobile aj na to,aby som mohol zaplatiť cez e-banking, pochopil som, že ten internet tu už bude. Nedá sa mu vyhnúť a tadiaľ cesta ani nevedie.
Stále mi prišli úsmevné tie appky a vychytávky na blokovanie internetu v istý čas, alebo blokovanie istých stránok. Na to odkladať mobil niekam ďalej, alebo potrieť si počítač hovnom bezdomovca, aby ste na neho toľko nechodili. Časové schránky a pičoviny. Často si pri tom spomeniem na slová z knihy proti fajčeniu. V kapitole "Príležitostný fajčiar" spomínal Allen Carr niečo v zmysle:
"Mnoho ľudí mi hovorí, že chce fajčiť menej a závistlivo ukazujú na fajčiarov, ktorým sa darí fajčiť len príležitostne, alebo iba pár cigariet denne. Sú to niečo ako ich vzory. Ale ja sa pýtam. Už ste niekedy mali nejaké hobby, pri ktorom ste si po celý čas hovorili -ach milujem to hobby, len keby som sa mu mohol venovať čo najmenej. Hrávam futbal 3x týždenne, kiež by som hrával len raz mesačne, alebo ešte lepšie, každý štvrťrok- Na tomto príklade vidíte, aká šialená myšlienka to je."
Pointa bola, načo prešpekulúvať a vypiplávať niečo, čo vo svojej podstate nedáva žiadny zmysel. On najviac ľutoval fajčiarov, ktorí to majú ako tak pod kontrolou, lebo u tých je menšia šanca , že prestanú, keďže popri tom fajčení tak nejak polo-uspokojivo prežívajú. Hovoril "Najväčšie šťastie majú tí, ktorí fajčeniu prepadnú úplne." Lebo si uvedomia čo to je naozaj za svinstvo.
Allenovi Carrovi sa podarilo prestať fajčiť po jedinom hypnotickom sedení, aj keď ho nakoniec rakovina pľúc predsa dostihla o 23 rokov neskôr. Niektoré veci nie sú také, že ich vypneme a sú preč.
Celý problém, aspoň v extrémnom prípade, vidím takto. Je jedna matka, ktorá je veľmi schopná, inteligentná a má nesmierný potenciál. Lenže ma štyri absolútne neznesiteľné deti (jedno sa volá Mafián). A stále keď ide niečo robiť jedno z tých detí, alebo aj všetky, pribehnú a začnú kričať "mami a toto a tamto a mafián ma udrel a kúp mi hračku a som hladný". A matka ich nevie utíšiť. A tak sa zo schopnej, nádejnej rodičky časom stáva troska, ktorá nedokáže nič premyslieť, spraviť, sotva vie kde je.
A tie deti sme my. Matka je podvedomá myseľ v pozadí, ktorá chce pracovať a riešit problémy a život, ale stále keď sa do toho ide pustiť k nej pribehneme my, dieťa s novým videom, novou správou , novou appkou a typom kupónov. V danej chvíli máme pocit, ako všetky deti, že matka má na práci len to, starať sa o naše rozmary. V očiach malého dieťaťa matka nemá prácu a starosti a povinnosti. Je tu proste pre neho.
A tak si aj my myslíme, že myseľ tu je len pre naše vrtochy. Lenže matka má prácu a s každou ďalšou požiadavkou, ju musí odložiť.
My sme tu tí Mafiáni! A preto povinnosťou každého dobrého dieťaťa (aspoň v tejto metafore) je zabaviť sa osve. Zobrať si koníky a panenky hrať sa. Alebo ak sa cítime dospelo, tak ako dobré dospelé deti otvoríme maľované krížovky, maľovánku, knihu, ideme na prechádzku. Ale nie pre umenie, alebo preto, že sa chceme niečo naozaj dočítať, prípadne si chceme budovať fyzické zdravie. Ale preto, aby sme tú matku úplne nezruinovali.
Bohužiaľ naša vnútorná matka na nás nevie priamo nakričať a snaží sa nám vyhovieť. A s tým časom prichádza úpadok. Sprvu len mentálny. Možno máme problém dočítať knihu. V neskoršej fáze to môže byť trebárs problém dodržať záväzok, či už je to nefajčenie, cvičebná rutina, pôst. Veci, ktoré šli kedysi akosi samé a ľahko sú zrazú náročné. A neskôr pri vyhorení sú už problémy fyzické. Allen Carr by však asi povedal "Najväčšie šťastie majú tí, ktorí úplne vyhoria".
Celá situácia je ešte bizarnejšia, pretože človek, ak má nejaký problém, sa snaží nájsť riešenie. A čím väčší problém, tým väčšie úsilie vynaloží na jeho aktívne riešenie. A tak behá za matkou viac a viac, hľadá rady a nápady, musí to nejak vymyslieť. No pre veľkú časť moderných problémov je riešenie práve nič nerobiť. Chceš prestať fajčiť, schudnúť, zlepšiť si zdravie, kariéru a vzťahy? Tak nič nerob.
"Choď s tým do piče Vajciar, ty len chceš odstrániť konkurenciu!", kričí dav s vidlami.
Neviem. Je to len taká moja teória. A okrem toho, toto naozaj nie je ľahké riešenie. Židne zázračné diéty bez námahy. Je to práveže jedno z tých ťažších, lebo len tí čo nič nerobia vedia aké ťažké je nič nerobiť. Hlavne keď vám padá stodola na hlavu.
Záverom odpoviem na otázku, ktorú som tu pár krát videl. Prečo ľudia chodia na Birdz (a na internet)? Pretože musia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Blog má silnú intuitívnu pravdu (~70–80%)
Má preháňanie v riešení (~20–30%)
Je dobrý ako „wake-up call“, nie ako presný návod.