Táto veta už za posledné tri roky v mojom slovníku doslova zľudovela. Scenár je viac-menej rovnaký. Píšem si s niekým, ideme von a buď sa ozve, alebo dúfam, že sa neozve, alebo ma ghostne, prípadne ghostnem ja jeho, lebo to bolo traumatizujúce.
Skúšam to všelijako. Píšeme si tri týždne, pomaly každú hodinu, a ja som z neho nadšená, ale po prvom stretnutí som skôr znechutená. Ako naposledy, keď mi ten človek počas mesiac dlhej a celkom intenzívnej konverzácie zabudol zmieniť, že je poľovník, myslí si o ľuďoch z Afriky, že sú „nekvalitní“, a že by zrušil knižnice, lebo sa predsa samé neuživia a potrebujú financovanie mestom. A že nepracuje, lebo predáva nejaký matematický model stávkovacím spoločnostiam. Aspoň to tvrdil, aj keď všetko znelo príliš shady a nikdy mi k tomu viac nepovedal.
Po tomto stretnutí som musela o jedenástej večer kráčať kilometer a pol domov pešo, aby som predýchala sklamanie a naštvanie z toho, že celý ten mesiac, keď som verila, že si rozumieme, bol iba strata času.
Alebo si s dotyčným nepíšeme takmer vôbec, prehliadnem aj skutočnosť, že na tej zoznamke nemá o sebe napísané absolútne nič, a potom príde niekto, kto je v skutočnosti o desať centimetrov nižší, nechce sa so mnou ani rozprávať, žije s rodičmi a vlastne nemáme nič spoločné. A ešte aj kritizuje podnik, ktorý som vybrala, hoci on nevybral nič.
Viete, naposledy som mala pekné rande. Bol múdry, páčil sa mi, na konci ma odprevadil na metro, strávili sme spolu asi päť hodín a dostala som pusu. Aj mi potom napísal, že mu bolo so mnou príjemne. Môj mozog už hral Love Story od Taylor Swift v remixe s Wedding Bells od Metronomy. Po mojej odpovedi, že aj mne, sa ten dotyčný odmĺčal asi už navždy.
Ešte sa mi páčil Sergej. Mal insomniu, jedol raz denne, prešiel Camino Francés a páčila sa mu tvorba Roberta Eggersa. Boli sme spolu od šiestej večer do polnoci, takmer zmeškal posledný vlak, býval niekde za Prahou, a nechával ma fajčiť svoj vape, keď už som mala veľa piva. Tu som bola trochu smutná, že nenapísal.
„Veľmi to hrotíš.“
Naozaj nie. Chcem jedno pivo, jedno kafe, nevyznávam mu lásku. Idem tam ako s kamarátom, s cieľom spoznať niekoho nového a prípadne naplánovať ďalšie stretnutie. Nie som stíhačka, nepíšem mu každý deň. Môj situationship s týpkom s mulletom ma naučil potlačiť úzkosť z toho, že sa niekto neozýva — alebo ju aspoň nedávať najavo.
Filtrujem to s kamarátkami, na birdzi, do denníčka a počas toho, ako plávam v bazéne. To ma upokojuje.
Dokonca, a pokojne to môže byť počasím, sa postupne začínam zžívať s myšlienkou, že budem sama. Teda so psom, ktorý bude so mnou spávať a s vibrátorom v nočnom stolíku (nemám zatiaľ nočný stolík). Kúpim si ojazdenú Škodu Fabia a budeme spolu každé leto jazdiť na výlety po pobreží nejakej novej krajiny. Len ja, môj pes a napríklad Normandia vo Francúzsku.
„Musíš sa naučiť byť sama.“
Za tie tri roky, čo som naozaj sama, to zvládam dokonalo. Na jednotku s dvoma hviezdičkami. Idem sama do kina aj na večeru. Na dovolenku. Nepotrebujem nikoho ani vtedy, keď skladám posteľ. Už to plánujem dopredu sama a nikoho ani nezavolám, lebo ma priťahuje predstava oddýchnuť si od ľudí.
Mám rada večer vo svojom byte, prechádzku po Kavčích horách k bazénu, nákupy v Lidli o desiatej večer a cigaretu raz za čas spolu s nealko pivom pod bytovkou na schodoch, zatiaľ čo počúvam hudbu.
Ale nevládzem byť sama dva týždne vkuse. To som si už párkrát vyskúšala a nemyslím si, že je to pre mňa zdravé. A je to v poriadku. Chvíľu mi trvalo prijať fakt, že niekedy moja hlava vie lepšie, čo mi robí dobre, a nestojí za to presviedčať ju o opaku.
„Musíš znížiť svoje nároky.“
Myslím si, že nemám vysoké nároky. Nechcem, aby ma ghostoval, aby bol aspoň rovnako vysoký ako ja a aby bol múdry. Nemusí byť nominant Nobelovej ceny, ale chcem ho počuť nadšene rozprávať o nejakej téme. Ideálne nie o tom, že ľudia z Afriky sú menej kvalitní a že Kanye West naozaj nie je nácek.
A asi by ani nemusel fetovať. Teda trávu nech si pokojne dá, ale tri dni žiť na kokaíne je pre mňa už too much.
„Mohla by si sa zoznamovať naživo.“
Takže nakoniec moja obľúbená veta.
Za celý život som sa naživo zoznámila asi s tromi chlapmi. Najďalej som sa dopracovala asi vo svojej dvadsiatke. Pracovala som v Brne v letenkovej spoločnosti, kde pracovala polovica birdzu, a na vianočnej party som to prehnala s alkoholom. Tak som sa vtedy bozkávala pri stene so spolubývajúcim h8u. Aj ma volal k sebe, ale keď mi tretíkrát namiesto „Lucka“ povedal „Zuzka“, usúdila som, že to asi nebude najlepší nápad.
Inak mi za posledný rok tri ženy povedali, že mám pekný outfit, v meste ma balila jedna neodbytná lesba, a aj to až potom, čo jej moja kamoška veľmi jasne dala najavo, že odchádza domov so svojím frajerom, ktorý za ňou ten večer prišiel, a jeden päťdesiatnik sa na mňa usmieval v supermarkete, keď som kupovala paradajky (tu si nie som istá, že ma balil).
V tejto kategórii nie som veľmi úspešná.
Dúfam, že som týmto blogom ukojila Vašu zvedavosť, a prajem Vám peknú stredu. Prípadné otázky možno nezodpoviem.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
Ja ti úplne rozumiem. Mam som podobne obdobie, aj keď mne spravidla stacievalo aj ons, takže som nezvykol byt až taky sklamaný, keď niečo nevyšlo. Ale stále platí, ze niečo robíš zle. Kiežby povinnou súčasťou každého neúspešného rande bol aj výstupný dotazník
@tequila podla mna nemusi robit nic zle, dokonca chodi na terapie narozdiel od vela ludi co by mali ale nechodia.
Dating je podla mna uplne rovnako o stasti ako cokolvek ine, aspon ja poznam ludi co boli single 10+ rokov , nic nezmenili a potom sa im postastilo najst zivotneho partnera/partnerku.
Dating je podla mna uplne rovnako o stasti ako cokolvek ine, aspon ja poznam ludi co boli single 10+ rokov , nic nezmenili a potom sa im postastilo najst zivotneho partnera/partnerku.
treba si odprisahať sama sebe, že najbližšie roky nič nechceš so žiadnymi mužmi, že ideš zasvätiť život niečomu inému...a ten muž príde!
Ako je možné písať si s niekým mesiac a nepoznať jeho názory na takéto veci?
@3 nj, ale je to presne taký, čo hovorí, že ľudia z Afriky sú menej kvalitní
@3 nj, ale je to presne taký, čo hovorí, že ľudia z Afriky sú menej kvalitní
Musím ešte povedať, že píšeš blogy, ktoré sa dobre čítajú. Prinášaš zaujímavé témy.
@miro777 keby napisala, ze 3 roky si snazi najst pracu a furt sa nedari, tiez by si jej povedal, ze to moze byt pracovnym trhom, alebo ze je to o stasti?
ked nieco tolko x robis a stale neuspievas, nieco skratka statisticky musis robit zle. ja som si tiez myslel, ze som uplne super a potom mi sucasna frajerka povedala, kolko mojich nedostatkov videla hned na 1. rande.
jasne, vyjst to moze, aj ked totalne nic nemenis, ale ta sanca je omnoho nizsia a aj ten partner tomu zodpoveda. ono uz samo za seba hovori aj to, ze im to trvalo 10+ rokov, kym natrafili na podobneho exota (co štatisticky tiez sedi)
ked nieco tolko x robis a stale neuspievas, nieco skratka statisticky musis robit zle. ja som si tiez myslel, ze som uplne super a potom mi sucasna frajerka povedala, kolko mojich nedostatkov videla hned na 1. rande.
jasne, vyjst to moze, aj ked totalne nic nemenis, ale ta sanca je omnoho nizsia a aj ten partner tomu zodpoveda. ono uz samo za seba hovori aj to, ze im to trvalo 10+ rokov, kym natrafili na podobneho exota (co štatisticky tiez sedi)
@tequila možno existujú exoti čo sa nechcú alebo ani nevedia zmeniť. Potom je tých 10 rokov jediná možnosť Ale inak opäť myslím že si to dobre napísal.
@tequila Myslim ze Tvoja analogia riadne kriva. Drviva vacsina ludi na tejto planete je na pracu odkazana ci uz kvoli prezitiu alebo aj kvoli spolocenskej stigme ktora je spojena s nezamestnanostou. To je dovod preco vela ludi robi pracu ktoru robit nechce ale musi. Keby zajtra zavedu univerzalny nepodmieneny prijem z ktoreho sa da slusne vyzit tak myslim ze by bolo velmi rychlo "normalne" nevediet si najst pracu aj 15 rokov lebo radsej ako robit v bani alebo za pasom by ludia sedeli doma a chceli by robit len pracu ktora ich bavi. Na toto mimochodom existuju aj data zo statov typu Nemecko kde su miliony ludi dobrovolne nezamestnanych lebo sa o nich postara stat v rovnakom standarde ako keby mali robit nizkokvalifikovanu pracu.
V minulosti zena potrebovala mat partnera aby vobec materialne prezila. Dnes tomu tak nie je a aj spolocenska stigma byt single je ovela mensia ako bola v minulosti. Cize robit analogiu z toho ze nevediet si najst pracu je ako nevediet si najst partnera mi pride mimo lebo bez partnera v dnesnej dobe uplne v pohode prezijes a je podla mna lepsie mat na to s kym dobroovlne travis cas vyssie naroky ako nato kde pracujes. Keby potrebuje partnera aby nebyvala na ulici tak uz davno dakeho ma, i ked by ho asi len tolerovala.
Luciu nepoznam ale z toho co tu pise chodi na terapiu a zda sa ze reflektuje nato co vlastne v zivote chce a snazi sa to zistit. Keby frajera za kazdu cenu chce, tak ho davno ma a vypisuje blogy o tom aky to je kokot, pripadne by ich vymienala po par mesiacoch. V tom pripade by podla mna bolo skor trefne jej napisat ze robi nieco zle ked je stale s rovnakym typom chlapa co jej ublizuje.
Takisto nemam z Luciinich prispevkov na tomto portali pocit ze si o sebe mysli ze je bez chyby, uz len tym ze otvorene hovori o terapii a cim prechadza.
Cize preto si nemyslim ze "statisticky" robi nieco zle, podla mna naopak robi vela veci dobre a chyba jej trocha stastia.
V minulosti zena potrebovala mat partnera aby vobec materialne prezila. Dnes tomu tak nie je a aj spolocenska stigma byt single je ovela mensia ako bola v minulosti. Cize robit analogiu z toho ze nevediet si najst pracu je ako nevediet si najst partnera mi pride mimo lebo bez partnera v dnesnej dobe uplne v pohode prezijes a je podla mna lepsie mat na to s kym dobroovlne travis cas vyssie naroky ako nato kde pracujes. Keby potrebuje partnera aby nebyvala na ulici tak uz davno dakeho ma, i ked by ho asi len tolerovala.
Luciu nepoznam ale z toho co tu pise chodi na terapiu a zda sa ze reflektuje nato co vlastne v zivote chce a snazi sa to zistit. Keby frajera za kazdu cenu chce, tak ho davno ma a vypisuje blogy o tom aky to je kokot, pripadne by ich vymienala po par mesiacoch. V tom pripade by podla mna bolo skor trefne jej napisat ze robi nieco zle ked je stale s rovnakym typom chlapa co jej ublizuje.
Takisto nemam z Luciinich prispevkov na tomto portali pocit ze si o sebe mysli ze je bez chyby, uz len tym ze otvorene hovori o terapii a cim prechadza.
Cize preto si nemyslim ze "statisticky" robi nieco zle, podla mna naopak robi vela veci dobre a chyba jej trocha stastia.
@miro777 ved v poriadku, toto neni hejt na nu (btw ja ju poznam osobne), to je obycajne pozorovanie, ktore by som povedal aj nejlepsiemu kamosovi (mam vlastne niekolkych s podobnym problemom a hovorim im to).
clovek moze byt mily zlaty mudry, chodit aj na terapiu a stale robi nieco zle, preco nema partnera. nielen povahovo, ale aj vyzorovo, mozno sexualne, mozno emocne... tych faktorov tAM moze byt vela.
a nemyslim si, ze moja analogia je kriva, lebo v oboch pripadoch je pointou, ze nieco chce a nevie to ziskat. pokojne si za pracu zamen neschopnost karierne rast, schudnut atd atd atd
clovek moze byt mily zlaty mudry, chodit aj na terapiu a stale robi nieco zle, preco nema partnera. nielen povahovo, ale aj vyzorovo, mozno sexualne, mozno emocne... tych faktorov tAM moze byt vela.
a nemyslim si, ze moja analogia je kriva, lebo v oboch pripadoch je pointou, ze nieco chce a nevie to ziskat. pokojne si za pracu zamen neschopnost karierne rast, schudnut atd atd atd
@tequila stretli sme sa 2x myslim, naposledy pred 6timi rokmi, to je celkom silny statement, ze ma poznas osobne
Z blogu je uplne jasne co potrebujes, Zuzka. Skus nejakeho Africana.
Napíš svoj komentár