cieľ, ku ktorému ideš je dôležitý, no ešte dôležitejšia je cesta, ktorú si vyberieš, aby si ten cieľ dosiahol. Nech vyberá tvoje ciele Boh, a takisto cesty, po ktorých budeš kráčať ruka v ruke zjednotený s Ním (s Bohom)
Ja som pridal k tomu tieto moje myšlienky.
Aká je náročná cesta k Bohu, keď človek v strednom veku, je ťažko skúšaný ekonomickou a finančnou neistotou. Keď nemá vlastné bývanie, a musí bývať u rodičov, ktorí kedysi postavili alebo kúpili celý viacgeneračný dom za polovičnú cenu jednoizbového bytu v súčasnosti.
Kde je cieľ pre mladého. Bývať na ulici? Bývať osamote? Beztak sa človek trápi. Otec Róbert pozor na intoleranciu a prílišné vstupovanie do svedomia. Mnohí ľudia nemajú na výber aby prežili. Musíme si dať pozor v duchovnom ponímaní, aby náboženský aj kresťansky ideologizmus nemanipuloval s dákym chudákom, čo má škrupulózne svedomie. Pokiaľ nevieš, možno nie ty osobne, ale tvoji spolubratia v cirkvi s pravidelným príjmom a materiálnym zabezpečením.... možno nie úplne ideálnym, ale isto nebývaš na ulici alebo v kartónovej krabici, pokiaľ nevieš, čo je to keď niekto ťa okráda v práci na mzde, vďaka ktorej by si mal kvalitnejší život, a mohol by si prispieť aj inde ako do svojho brucha, len nemáš na to, aj to predstavuje cestu človeka, ktorý sa trápi a ktorý príde do nejakého konečného cieľa.
Morálny problém cirkvi je, že v cirkvi neriešite kvalitu života.
Poviem ti odvážny príklad.
Keby Ježiš vo svojej prozreteľnosti a božskosti nestrácal čas s farizejmi, židmi a ostatnými magormi, ktorí zbytočne terorizovali spoločnosť svojou podlosťou ako to sám nazýva- predlžovali si modlitebné remienky a strapce, radi stáli postojačky na ulici a synagógach a naoko sa dlho modlili, aby si ich všimli ľudia, ale to, čo si myslí Boh im v podstate bolo ukradnuté.
Too všetko Ježiš na nich poukázal, ale keby Kristus išiel kdesi úplne inde do iných končín, jeho slovo by teoreticky s radosťou prijali, a on by bol takto s premenenými srdciami uspôsobiť tú danú komunitu, národ na to, aby čestne žili a dosiahli spásu.
Spásu nemusíš dosiahnuť len v telesnom, psychickom odriekaní. Odriekanie je synonymom nedostatku. Odriekať sa ti netreba. Ty nemusíš prispievať na charitu, pretože keď ktosi zdiera ľudí, problém je v zdieračovi, a nie tomu, ktorý váha dar odovzdať, alebo neodovzdať.
Aj to sú určite psychické manipulačné duchovné metódy, ktorými sa cirkev náboženstvo enormne zaťažuje.
Na to, aby si napr. zmenil názor vieščo by bolo potrebné? Skús na rok neslúžiť v pastorácii, formálne na rok sa nechaj suspendovať od kňazských záväzkov, a nájdi si fyzickú prácu. V sklade, vo výrobe, pekárni, charite, domove dôchodcov, ústave pre ment. postihnutých.
Alebo skús ísť upratovať do nemocnice. alebo choď riadiť záchody, upratovať, pomáhať personálu na onkologické, alebo to najhoršie, na oddelenie detskej onkológie. Bol som 4 roky ošetrovateľ, viem o tom svoje.
Tam kážeš svojim životom, nie rečami. Uvidíš, že keby rehole toto dobrovoľne robili, v spoločnosti by boli vážení.
Povedz aký zmysel má zamrežovať reholné mníšky dáke benediktínky, prísne rehole do rehole, kde možno 1x denne jedia, 15 hodín sa modlia, ale v živote nikdy nikomu nepodali chlieb alebo pohár vody. Nikdy nijakému chorému neošetrili ranu. Aký zmysel má táto obeta. Úplne zbytočne strácaš v niečom čas v nevyužití toho, čo by si mohol spraviť, aby si bol ešte milší Bohu, pričom absolútne v ničom nezanedbáš ale pekne dáš do súbehu svoje kňazské a rehoľné povolanie.
Čo ty na to. porozmýšľaj ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár