Zobudí ma zvuk nárazu. Na celom obriom parkovisku, kde by sa dal vybudovať menší mestský štát, sú okrem mňa 2 autá. A tieto 2 autá sa zrazili.
"Čo to hovoríš, Vajciar? Akože sa ťukli?"
"Nie ťukli sakra. Zrazili. Letel plech. Bum...Baaada bum. Veľké bada bum."
Idúce auto do naštartovaného zaparkovaného, ktoré sa asi práve pohýnalo. Z auta čo vrážalo vyskočila posádka troch mužov. Poručík Holá Hlava. Kapitán Obušok Z Vreca Von a ešte jeden, toho som si príliš nevšimol.
Kapitán ObušokZVrecaVon hneď ťahal teleskopický obušok a zčal vrieskať ako zviera "Ja ťa zabijem! Ja ťa zabijem! Poď von!". A nie, nespieval si pieseň od Majka Spirita -Poď von, chcem ti povedať kto som. A chcem vedieť kto si ty, áno ty.- Chlapík v aute musel hmatať po zamykacom tlačidle rýchlejšie než feťák po striekačke heroínu. A stihol to.
Mňa nevideli, aj keď som parkoval len 15 metrov od nich, lebo som mal zhasnuté v aute a tiež sklopené sedadlo v polohu ležmo.
"Vyberte ho z auta! Ja ho zabijem!". Mierne som nadvihol hlavu ako zo zákopu pod paľbou. Cítil som sa ako chlapík vo filme, ktorý nešťastnou náhodou cez škárku v žalúziách zazrie mafiánsku vraždu.
Chlapík v aue už určite volal políciu, takže som sa musel rozhodnúť či odídem, alebo ostanem ako vzorný občan. Nechcelo sa mi dávať svedecké výpovede, alebo sa do toho nejak zapletať. Kapitán Obušok Z Vreca Von bol stvorený zrejme z rovnakej skúmavky ako Juraj Hosu čo dokopal toho Filipínca a jeho sebakontrola je na úrovni dieťaťa, ktoré ubytujú v hoteli z cukríkov.
Ale budem vzorný občan hovorím si. Počkal som kým prišli fízli (a sanitka) a zapálil som v aute svetlo. Nič. Nechcel som tam ísť bonzovať, vlastne som bol dosť posratý popravde. Ale hovorím si, že som pôvodne ešte aj tak chcel ísť pred odchodom na cigu, tak že vystúpim, dám si cigu a keď ma potrebujú tak hej a keď nie tak nie.
Skúril som dve cigy, nikto nič a tak som šiel preč Väčšiu ignoráciu zažívam asi fakt len na Birdzi.
Hlavne, že keď na tomto ľudoprázdnom verejnom parkovisku fajčím sám, a nič sa nedeje, už viac krát prišla hliadka, aby ma skontrolovala a hneď výsluch.
"Občiansky. A čo tu robíte? A kam idete? A odkiaľ idete? A kde bývate? A aká je vaša obľúbená značka džúsu?". Nie som veľmi odvážny typ človeka všeobecne, a určite nie ten čo sa rád háda s policajtami, alebo ako možno vidieť ani typ čo by zchraňoval cudzincov pred nástrahami antisociálnych ľudí. Ale tí fízli ma tu kontrolovali toľko krát, že už som im naposledy odpovedal fakt len stroho a na ich kokotské otázky som dával kokotské odpovede.
"Čo tu robíte?"
"Tak...Som tu", na to chvíľka trápneho ticha, lebo fízel čakal, že mu v strese začnem vysvetľovať nejaké alibi, prečo som na verejnom mieste a nerobím nič nezákonné. Po pár sekundách pokračoval.
"No a čo tu?"
"Tak...niekde musím byť"
Asi mu došlo, že je kokot, lebo to bol celý rozhovor a šli preč.
Ale tu keby ma našli stáť nad mŕtvolou človeka s foťákom na krku ako japonského turistu.
"Inšpektor, myslíte že ten s foťákom, čo stojí rovno na mieste činu a na foťáku mu svieti červená -rec- kontrolka niečo o tom čine môže vedieť?"
"Silne pochybujem! Ale zaujímalo by ma, čo vie tamten človek!", dramaticky ukáže prstom do diaľky na kilometer mimo stojaceho slepého chlapíka v slnečných okuliaroch s bielou palicou v ruke a spieva si so slúchatkami na ušiach pesničky Peťa Nagya. Na toho vybehne dodávka kukláčov
"Už ťa máme!", kukláč mu zadupne kolenom hlavu v ľahu na chodník. "Už viac nebudeš...eeh...no...proste si skončil!"
Takže tak. Noste so sebou vždy aspoň bear-grade slzák a v aute svoj vlastný obušok, lebo nie s každým sa dá dohodnúť slovami. Ale čo vám tu vlastne vysvetľujem, veď aj vy vy ste možno tí, čo vyskakujú na ľudí s obuškami, vy agresívne netvory vyjebané!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár