Ja mám od ZŠ (v podstate odkedy si ako-tak sama organizujem veci) problém s meškaním a robenim veci na poslednú chvíľu… samozrejme so strednou a vysokou školou, kde to bolo viac benevolentnejšie a viac v mojej kompetencii sa to len zhorsovalo a teraz v práci to funguje detto. Snáď neexistuje vec, ktorú by som mala hotovú na čas… hlavne čo sa týka administratívnych záležitosti, častokrát niečo spravím až na prvú, druhu výzvu po deadline možno prvé dva mesiace v práci som dodržiavala policy, ale keď som prišla na to jak to funguje tak som sa hneď zlajdacila.
Párkrát som na to doplatila, ale nejak dako významne.
Rozmýšľam či to je nejaký syndróm alebo choroba
taktiež aj na vyšetrenia k lekarom na poslednú chvíľu, do kina, divadla tiež
Je tu ešte niekto taký? Podarilo sa vam to zmeniť?
na strednej som bola hrozný lajdák, buď som do školy chodila neskoro alebo vôbec a tiež sa z toho nikdy nevyvodzovali nejaké extra dôsledky (koho kedy zaujímala znížená známka zo správania?), tak som ani nemala motiváciu to meniť..
ale potom som sa osamostatnila a po mature som sa zamestnala v kuchyni a mala som šéfa pedanta, na všetko dohliadal, za všetko buzeroval, mala som vojenský režim a pri šéfovi som sa naučila tri hrozne dôležité veci - krájať cibulu pripravovať autentické guacamole a chodiť včas
ale som podobný typ ako ty - tiež mi to občas robí problém, jednoducho sa občas pozabudnem, zamotám, alebo sa mi skrátka nechce, tak mám občas veľký stres, aby som neprišla neskoro.. lebo tak ako mi to bolo kedysi jedno, tak to dnes neznášam a snažím sa nejak podvedome vyhýbať týmto stresovým situáciám - neplánujem si na jeden deň príliš veľa povinností/udalostí, ktoré sú fixované na konkrétny čas, nechávam si pätnásťminútovú rezervu, pracujem z domu, študujem na diaľku, čo môžem, vybavím po telefóne alebo mailom
takže odpoveďou na tvoj problém bude asi drill, disciplína (a ideálne, keď aspoň zo začiatku prichádza zvonku) a nejaký systém alebo režim gl.
Na stretnutia chodím na čas a keď meškám, vždy informujem druhu stranu. Čo sa týka povinnosti napríklad do školy, všetko robím na poslednú chvíľu, ale vždy na čas
Vždy chodím všade skôr, aby na mňa nikto nečakal, asi by mi bolo hrozne trápne prísť neskôr okrem toho, keď niekto mešká na stretnutie so mnou, tak ho automaticky beriem ako niekoho kto si ma neváži alebo ma nerešpektuje, to znamená, že aj on u mňa automaticky klesá na podobnú pozíciu... No co sa týka povinnosti a ich deadlineov, tak to robím podľa toho, či je to pre mňa ľahké alebo nie, ak viem, že to spravím rýchlo a nebude s tým problém, tak sa na to dám hneď, ale ak niečo neviem, alebo nad tým treba strašne moc premýšľať, tak to odsúvam na čo najneskôr pripadne, ak je to brutal nudné a nechce sa mi do toho, tak detto
Najväčší problém mávam odjakživa s tým, že všade chodievam priskoro. Fakt som tuším ešte nikdy nezaspal alebo meškal z dôvodu zlého načasovania. Proste vždy som niekde úplne prvý a potom tam väčšinou mrznem a čakám jak debil a ešte vás ľudia podozrievajú z tak skorých príchodov.
Čo sa týka deadlinov, harmonogramov a odovzdávania nejakých materiálov či sľubov, tak väčšinou zase na poslednú chvíľu.
@lenkaska1@3 nie si sama, aj so mnou sa to vlečie od základky, keď som na prvú hodinu chodil 5 minút pred ôsmou možno aj neskôr trošku. Zvyčajne boli na mňa už zamknuté šatne. Strednú ako tak a vysokú zas podobne sotva sotva zarovno z vyučujúcim rovno, ale aj projekty niekedy podobne.. No a teraz prácou sa mi to ešte nezlepšilo a chodím tiež tak skoro posledný, lebo ráno ma furt niečo zamotá a kým sa vôbec prebudím... Na strednej to bolo lepšie, lebo chodil bus a musel som sa tak nejak presne zariadiť.
Načas chodím na formálne veci, ako do práce, na zoom, k lekárovi atď alebo aj na stretnutie s kamoškou/kamošom, pokiaľ je sám/sama (nechcem ju/ho nechať niekde čakať samého/samú)
Načas nechodím na stretnutie s viacerými ľuďmi - nič mi neujde, a nik nie je v štychu ked meškám
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
Párkrát som na to doplatila, ale nejak dako významne.
Rozmýšľam či to je nejaký syndróm alebo choroba
taktiež aj na vyšetrenia k lekarom na poslednú chvíľu, do kina, divadla tiež
Je tu ešte niekto taký? Podarilo sa vam to zmeniť?
na strednej som bola hrozný lajdák, buď som do školy chodila neskoro alebo vôbec a tiež sa z toho nikdy nevyvodzovali nejaké extra dôsledky (koho kedy zaujímala znížená známka zo správania?), tak som ani nemala motiváciu to meniť..
ale potom som sa osamostatnila a po mature som sa zamestnala v kuchyni a mala som šéfa pedanta, na všetko dohliadal, za všetko buzeroval, mala som vojenský režim a pri šéfovi som sa naučila tri hrozne dôležité veci - krájať cibulu pripravovať autentické guacamole a chodiť včas
ale som podobný typ ako ty - tiež mi to občas robí problém, jednoducho sa občas pozabudnem, zamotám, alebo sa mi skrátka nechce, tak mám občas veľký stres, aby som neprišla neskoro.. lebo tak ako mi to bolo kedysi jedno, tak to dnes neznášam a snažím sa nejak podvedome vyhýbať týmto stresovým situáciám - neplánujem si na jeden deň príliš veľa povinností/udalostí, ktoré sú fixované na konkrétny čas, nechávam si pätnásťminútovú rezervu, pracujem z domu, študujem na diaľku, čo môžem, vybavím po telefóne alebo mailom
takže odpoveďou na tvoj problém bude asi drill, disciplína (a ideálne, keď aspoň zo začiatku prichádza zvonku) a nejaký systém alebo režim gl.
Čo sa týka deadlinov, harmonogramov a odovzdávania nejakých materiálov či sľubov, tak väčšinou zase na poslednú chvíľu.
Načas nechodím na stretnutie s viacerými ľuďmi - nič mi neujde, a nik nie je v štychu ked meškám