Tak ma napadlo. Predstavte si že váš čas na svete sa končí. Prípadne že už skončil a vaša duša bola fakt večná... Ak by vám dal niekto otázku. Ktorý moment pre vás najviac znamenal. Alebo aspoň ktorý sa dá najlepšie opísať. Ktorý vám utkvel v hlave.
Môže sa jednať o chut oblúbeného jedla. Zoznámenie sa s niekým. Zmyslové prežitky pod vplyvom nejakej drogy. Alebo pocity v nejaky obyčajný, vlastne neobyčajný deň. Pocit pri sedení, ležaní v parku. Počúvaní hudby, riadení auta. Atmosféra na dovolenke. Je to na vás.
Čo patrilo medzi vrchol alebo vrcholy? Čo máte dodnes živo pred očami? Napíšte to.
Ale nepíšte píčoviny! Inak sa naseriem a bloknem vás.
Pekna tema
Mam dva take momenty, a na nich sa viaze vela dalsich, ale neviem, ci ich tu chcem zverejnit, lebo su dost osobne.
Co ty, co to bolo u teba?
Co ty?
napadaju mi len momenty s konkretnymi osobami, ktore su aj celkom sukromne, takze ich sem radsej nechcem pisat. kazdopadne pre mna celkom aktualna tema, nedavno som nad tym aj rozmyslal
@abstraktdepres@6 popremyslaj, tesila som sa, ze si tu nieco zaujimave precitam
U mna to boli porody mojich deti. Tie pocity boli neskutocne. Po prvom asi ako maju horolezci ked vylezu na Mount Everest, neskutocna sila a pocit, ze odteraz uz vsetko dokazem.
Druhy bol trosku iny, skoro cely cas som mala pocit neskutocnosti, akoby som sa na to pozerala zhora a nebola som to ani ja. Nemala som ziadne oblbovaky, ani pri jednom.
No a potom sa viazu k tomu pre mna pocity, ze som konecne nasla zmysel zivota a to, ze niekto ma bytostne potrebuje. To sa asi zmeni, ked budu vacsie, ale kym su malicke, je to pre mna najviac.
@abstraktdepres@16
rešpektujem tento názor, je tu sloboda prejavu a každý si može tvrdiť čo chce.... ale zatváriť si pritom oči, klamať sámych seba a tváriť sa že to je normálne, to tiež teda nie je tá správna cesta.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
Čo patrilo medzi vrchol alebo vrcholy? Čo máte dodnes živo pred očami? Napíšte to.
Ale nepíšte píčoviny! Inak sa naseriem a bloknem vás.
divné...čo ja viem, divné? každý nejak (ne)reaguje na takéto životné situácie
Mam dva take momenty, a na nich sa viaze vela dalsich, ale neviem, ci ich tu chcem zverejnit, lebo su dost osobne.
Co ty, co to bolo u teba?
Co ty?
Ja nad tým tiež musím popremýšlať. Nebolo tých pekných momentov zas tak málo Aj keď na druhej strane, život je dlhý. V tomto zmysle...
U mna to boli porody mojich deti. Tie pocity boli neskutocne. Po prvom asi ako maju horolezci ked vylezu na Mount Everest, neskutocna sila a pocit, ze odteraz uz vsetko dokazem.
Druhy bol trosku iny, skoro cely cas som mala pocit neskutocnosti, akoby som sa na to pozerala zhora a nebola som to ani ja. Nemala som ziadne oblbovaky, ani pri jednom.
No a potom sa viazu k tomu pre mna pocity, ze som konecne nasla zmysel zivota a to, ze niekto ma bytostne potrebuje. To sa asi zmeni, ked budu vacsie, ale kym su malicke, je to pre mna najviac.
ty si pred detmi nemala zmysel zivota ?
Entita - teda obdivovat niekoho kto si z milion veci na svete nevie najst ziaden zmysel zivota okrem deti, je tak trochu uzkoprse...
ja nemam picu
rešpektujem tento názor, je tu sloboda prejavu a každý si može tvrdiť čo chce.... ale zatváriť si pritom oči, klamať sámych seba a tváriť sa že to je normálne, to tiež teda nie je tá správna cesta.