Blogy - 363. stránka
Zajac a lev a ten ubohy tvor,,.
Zivot je nas ! A my sme tak mrtvi... Clovek je najosamelejsi tvor na planete, viac ako zajac v krdli levov. Lebo nie je iste ci lev zautoci, ci zajac ujde. Ale clovek ten najprv zautoci a potom ujde. A zostane sam so sebou a to je neznesitelne. K comu tu clovek... Ďalej »
Záchod, 24. 10. 2015 15:02
Každý večer je pro mne nenávratně ztracen, kdy nejsem pořádně vytr***
„Poď sem, “ chytil ju Stano. „Tu je to. Otvoril dvere a vstúpil dnu aj s nejakým dievčaťom, ktoré tvrdilo, že má devätnásť. Stanovi bolo trápne pýtať si od nej občiansky preukaz. Ľahol si na posteľ a začal sa hladiť po rozkroku. Ona sedela vedľa neho a nevedela, čo má... Ďalej »
Na konci básne
Naozaj neviem či sa touto básňou dotknem čitateľa, ale verím, že váš prípad nie je ten na ktorý som sa zameral... Táto trochu melancholická kritika je venovaná každému kto sa nedokáže ovládať a nevie sa správať vzhľadom na okolie... Pre každého, kto cíti potrebu kričať pri bežnom rozhovore s pria Ďalej »
Báseň, 23. 10. 2015 18:32
Kolobežím
Svet sa premieta do mlák na chodníku, vytvára to paralelnú realitu a ja mám chuť skočiť do jednej, utopiť sa v oblohe iného sveta, cestovať v čase, cestovať medzi dimenziami, kráčať po zacyklenej planéte a napredovať a cúvať zároveň. Niečo riadi moje roky a kroky, hýbe to mojimi nohami a myšlienk Ďalej »
Minulosť je jedinečná
Minulosť je jedinečná. Na začiatku by som len chcle opomenúť jedno starodávne klišé. A to znie takto. Národ, ktorý nepozná svoju minulosť je odsúdený prežiť ju znovu. Táto jedinečná a múdra veta, veľavravná, mi dala zmysel až v Ďalej »
Blog, 23. 10. 2015 09:55
Caputo
Človek už konečne myslel že sa zamiloval, a jeb .. Do života mu príde problém, ktorý musí riešiť, jak takú nevítanú pleseň na nohách. Čo ešte viac, chcel by mať pocit istoty a aj ho má, no v nesprávnu chvíľu je v nespravnom čase na nespravnom mieste a vidi čo nemal.. Otvori čo nechcel... Ďalej »
Len zakričať,,.
Náš odtlačok na popol zhorí a stopy v piesku odoženie voda už neviem koľkí ani presne ktorí ktorí vraveli že času strávenom pri písaní je škoda Hádzali do mňa pádne argumenty, otáčali sa chrbtom pracujem pre budúcnosť ale nekašlem na spomienky Ďalej »
Kto je vlastne osobnosť
Teraz akurát som sa vrátil z prechádzky. Bol som sa prejsť v mojej štvrti, išiel som sa pomodliť na cintorín, kde som sa hodnú chvíľu zdržal. Prišiel Ďalej »
Dva magnety
Zas do toho padam..... Znova som vyletela prilis rychlo, prilis vysoko a caka ma kruty pad. Viem to, lebo tak je to vzdy... Aj ked sa zda na zaciatku ze tentoraz neurobim tu istu chybu. Ale som nepoucitelna. Pretoze ta chyba je na zaciatku taka krasna... Citim sa tak... Ďalej »
Sama v dave ľudí
Stojím medzi ľudmi, smeju sa, rozprávaju, objímaju.... obcas na mna padne nejaka otazka. Pousmejem sa, odpoviem. Otocia sa k dalsiemu cloveku a pokracuju v rozhovore, ja prestavam vnimat o com hovoria. Uz som zase len vo svojom svete. Rozmyslam ako sa clovek moze citit tak sam pri tolkych Ďalej »
Spomienka.
Po kvapkách ako víno, vodka alebo iný etanol, prichádza spomienka. A tečie. Dolu lícom, dolu, ku srdcu. Tam ostane. Lebo nevie. Lebo nemôže. Lebo nedokáže. Ísť ... Ďalej »
Posledný jazdec
Inšpiroval ma sen, ktorý sa mi pred časom sníval... Nečakaná myšlienka ma zaujala natoľko, že som skúsil prirovnať sen k niečomu skutočnému, i keď to dosť narúša sen... :D Zvuk rýchlych kopýt V diaľke... Po zamrznutej pôde Pod nohami... Bež sa s Ďalej »
Túžby rodiace sa z prázdnoty
Často zacítim tvoju vôňu len tak hocikde. Alebo vôňu horúcej čokolády či ovocného čaju, milión asociácií. A nestíham sa čudovať ako sa mi na pár okamihov zastavia zmysly. Vône, pohľady, letmé dotyky, oranžová večerná obloha, nevinné večery, skoré rána a ticho, nepokoj Ďalej »
Reflexia
Viem iba toľko, že neviem všetko. Ako je to správne. Neznie to moc slávne. Najmä nie z tvojich úst. Povieš len vydrž. Vraj lepšie sa báť ako sa zľaknúť. Nie ale ja sa nebojím, som vydesený a chorý od tej slovnej metaforistiky. Svoje hypotézy o mne mi posúvaš na príbehoch a... Ďalej »
Blog, 20. 10. 2015 11:30
čaro tekvicovej kávy
Jedného dňa išla eskalátorom na poschodie a sledovala, ako dažďové kvapky stekajú po oválnej sklenenej streche. Slova byli jen kapkami deště. Nerozprávala, kvapky hovorili za ňu. Tekvicovú kávu sŕkala cez zovreté pery, a naraz ju tá vianočná chuť zrazila z nôh. Škorica, ó klinček ! Jemný tón z Ďalej »
Pred zrkadlom
Človek je pre seba hrozba, najskôr si to povedzme pred zrkadlom najskôr sa zamyslíme či je to želanie a či prosba ak chceme zmenu, od nás musí prísť ten vítaný zlom viem... Ale aj tak mávam pocit že sa topím v bahne ktoré nazývame dnom... Mám strach Ďalej »
Báseň, 19. 10. 2015 17:56