čaro tekvicovej kávy

Jedného dňa išla eskalátorom na poschodie a sledovala, ako dažďové kvapky stekajú po oválnej sklenenej streche.  Slova byli jen kapkami deště.  Nerozprávala, kvapky hovorili za ňu. Tekvicovú kávu  sŕkala cez zovreté pery, a naraz ju tá vianočná chuť zrazila z nôh. Škorica, ó klinček ! Jemný tón zázvoru, zľahka štipkajúci špičku jazyka.  Už nevnímala nič, len tú ponurú, večernú terakotovú  chuť na perách a tie posledné kvapky jej stekali dolu hrdlom. Lebo kvapky tvoria oceán a haliere milióny. Tak hovoril ten, ktorý  sa v jej polici stále balil do Tramtárie, len on a jeho kufor s obsahom v jej hlave. Nemotorne prešľapovala a čľapkala  špičkami topánok do mlák , až kým na prstoch necítila vlhký chlad z premočených pančúch. Čľapi čľap. Náhlila sa na latinčinu, tekvicovú kávu  stále udržiavala  s chuťou na jazyku, jazyk na podnebí a jej chute v nebi. Ťažká hustá šála  jej odhlučňuje uši  a ona zasa počúva tú ťahavú melódiu, ktorá jej opantáva vedomie. obsadený výťah, no súrenie časom ju vyštve na schody,  a už sa štverá na štvrté, napína stehenné svaly, podistým to na treťom už bolí, no je to len tá horúčosť, čo sa do tela rozlieva aby  rozbúchala srdce. Skoro ako jeho pohľad. Tam sedí ten druhý, na čiernej stoličke, v čiernych priliehavých rifliach a nevdojak, ako bola zaujatá svojimi stehnami boľavými od behu po schodoch, zrazu nevedela odtrhnúť oči od jeho stehien, pevných, doslova narvatých v tesnej čiernej látke, bol celý v čiernom, ako Eduard čierny princ,  lenže on nebol princom, možno len takým dauphinom, ktorý nikdy nezasadol na francúzsky trón.  Pozerať na tú smerom dovnútra skrčenú látku bolo ako byť terčom anathemy, no zrak jej skĺzava po chodbe po miestnosti, takým spôsobom ako sa pozeráme na veci, ktoré tam boli sú a budú  pred rokom, včera, o týždeň aj o viac rokov. Tak, aby si ich oko zapamätalo, že áno som tu a som toho súčasťou. Zrazu jej do pľúc vbehne ľadový chlad sviežosti a prítomnosti, ako facka do tváre. Uvedomovanie si svojej podstaty bývalo ťažké, no nie nemožné, ale dokazovalo to silu žitia. 

A ona žila.

 Denník

6 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu