no zároveň preplnený samým sebou
si ako paradox
ako čierna diera
bez akejkoľvek hmoty
keby som vedel v hrsti uchovať čas
nazbieral by som všetky chvíle
tvojích agónií
a pustil ich naraz ako zvonkohru
keby som vedel v hrsti uchovať spomienky
každej duše čo mala tú smolu
stretnúť ťa
ukázal by som ti ich všetky naraz
ako tisíc rozladených gájd
každá kričiac o záchranu
pred sebou samotnou
keby existovali slová
ktorými by sa dala vyjadriť tvoja úbohosť
boli by zakázané v každej krajine
na každej planéte
v každej galaxii
ako hrozba pre existenciu samotnú
som presvedčený že tvoje bytie
nemá iný zmysel
ako byť len odmerkou úplného dna
pre vesmír samotný
tvoj život je trestom
pre všetkých ostatných
je dôkazom
že žijeme v pekle.
prajem ti
nech žiješ naveky.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár