Predpokladalo sa, že robenie chýb sa bude postupne vytrácať a meniť k lepšiemu s tým, ako sa ľuďom dostáva spätného poznania následkov svojich činov. Keby ľudia o tomto všetkom správne premýšľali a keby všetko živo preciťovali, nastal by vzostup a v spätných účinkoch by prichádzalo len požehnanie, radosť a šťastie. Takto to milostiplne nastavila a pripravila Láska Stvoriteľa.
Avšak táto Láska a jej veľká trpezlivosť bola ľuďmi v ich prílišnej duchovnej pohodlnosti a kolísavosti zneužívaná stále viac k zlému a Svetlu odporujúcemu chceniu a jednaniu. Ľudia sa zamotávali do nových a nových vlákien krívd namiesto toho, aby si vo vrúcnom uvedomení vážili Pánovej Lásky, ktorá im nachystala možnosti pokroku v ich duchovnom vývoji.
V dlhodobej nezrelosti a neochote niečo zmeniť sa ľudia dostali do nekonečného reťazenia nutného odpykávania. Len nemnohí sa dokázali prebudiť a vzchopiť k skutočnej zmene a k mieruplnému životu. V takomto pozitívnom prípade to vyzeralo tak, že ak niekto vykonal nejaké veľké zlo, ale neskôr si to uvedomil a prosil Pána o odpustenie, mohol pocítiť, že sa mu naozaj dostalo odpustenia. K odpusteniu hriechov človeka totiž dochádza len jeho premenou k lepšiemu a čistejšiemu životu. V tej chvíli mu osudové vlákna nastavujú cesty, na ktorých sa mu bude môcť dostať symbolického odčinenia svojho minulého jednania.
Práve kvôli tomuto bol Láskou Pána v hmotnom stvorení nastavený neskorý návrat spätných účinkov jednania ľudí. V tomto tiež spočívala doterajšia trpezlivosť Pána, pretože keby jej nebolo, ľudia v hmotnosti by kvôli svojej nezrelosti mohli byť v rýchlych spätných účinkoch pozemsky odvolaní takmer vždy, keď učinili niečo zlé svojim blížnym, alebo prírode a prírodným bytostiam. Ako rýchlo by končil ľudský život, keby sa spätné účinky nevracali s trpezlivou Láskou Pána k človeku, to si dnes nedokáže nikto predstaviť.
Avšak pod vplyvom domýšľavého rozumu a pod trvalým pokúšaním temna všetko dospelo do úplne opačného konca. Temno zneužilo Pánovej Láskyplnosti, a aby sa čo najviac ľudí zamotalo vo svojom vývoji rozšírilo tvrdenie, že zlo sa k svojmu pôvodcovi nevracia. Nezrelé ľudské duše a ich rozumový pohľad na svet v tom nachádzal dôkaz nespravodlivosti, a tiež dôkaz o neexistencii Stvoriteľa v nedokonalom svete.
Ľudia nadobudli dojem, že nijaké Zákony Pána neplatia a tí, ktorí nerešpektujú cnosti sú vo výhode. Ľudia úplne otupeli a začali sa domnievať, že ich vôľa je to jediné, čo určuje smer všetkého vývoja. Rozumovo uvažujúcim ľuďom sa začal javiť materializmus, ako najsprávnejší názor na život. Duchovná vlažnosť a neschopnosť veci správne poznávať priviedli k životu závisť, nenávisť a ďalšie, rozličné zlo.
V dnešnej vážnej dobe je však životne dôležité prijať z čistou dôverou, že neskorší príchod spätných účinkov je prejav Pánovej Lásky, ktorá takto nastavila dĺžku ramena Pánovej Spravodlivosti. To znamená, že všetko čo v súčasnosti prežívame je dokonalé spravodlivé spätné dianie, utvárajúce našu prítomnosť. Dianie, ktoré má takýmto spôsobom prijímať a spracovať každý človek.
Prichádza však zásadná zmena, ktorá sa naplňuje pod tlakom Svetla Syna Človeka, prinášajúceho naplnenie všetkých zasľúbení. Toto dianie prináša zrýchlenie návratu osudových vlákien všetkých ľudí. Nakoniec sa to na nás zvalí v jedinej chvíli a na pokyn Syna Človeka sa trpezlivé okruhy ľudských osudových vlákien začnú zrýchlene navracať bez zábran. Zrýchli sa to a bude to prinášať jednak to dávno minulé, jednak to súčasné a jednak to, čo človek vytvoril iba pred krátkou chvíľou. Do života ľudí začnú vstupovať neočakávané prejavy návratu výsledkov ich vlastných myšlienok a činov.
Mnohí, ktorí tým budú bolestivo zasiahnutí, to budú považovať opäť iba za nespravodlivý a neprajný osud. Bude to však vždy iba následok ich vlastného chcenia, čo k ním dorazí.
V mnohých to vyvolá obrovský otras ich doterajších istôt, pretože boli presvedčení, že nič takého, ako je Spravodlivá Vôľa Pána, nemôže nikdy zasiahnuť do ich pozemského života. Vyvolá to stav ochromenia a súčasne veľkú nenávisť voči Svetlu u všetkých tých, ktorí sa úplne vzdialili podstate ľudského bytia tým, že v sebe udusili všetku vlastnú citovú vnímavosť. Avšak tento vzdor prinesie iba mohutné zrýchlenie všetkých spätných účinkov, ktoré dopadnú v jedinom okamihu ako úder blesku.
Hrmenie tejto búrky už zaznieva nad hlavami ľudí v jemnejších úrovniach. Oni však tomu nechcú venovať svoju pozornosť, pretože majú niečo iné, čo považujú za dôležitejšie.
Ale pretože už nie je žiadneho času navyše, zostáva už len jediné – úplné preladenie svojho vnútra na mierumilovnosť, dobrotivosť a mieruplnosť, ktoré preniknú všetkým ľudským zmýšľaním a jednaním, ako posledná príležitosť záchrany pred zasahujúcimi údermi spätných dopadov našich vlastných osudových vlákien.
Zostávajúci čas by sme tiež mali využiť k tomu, aby sme sa intenzívne učili zvažovať vo svojom vnútri všetko to, čo chceme povedať, alebo vykonať, aby nám zvratné pôsobenie mohlo priniesť len požehnanie. Učme sa radšej desaťkrát veci zvážiť, než aby sme niečo neuvážene vyslovili, alebo vykonali. Spočiatku nám to možno zaberie viac času, ale ak v tom vytrváme, naučíme sa takýmto spôsobom veci zvažovať za niekoľko sekúnd, pretože náš cit zvažuje bleskurýchle. K tomuto cieľu budú musieť dospieť všetci ľudia, ktorí chcú obstáť na Zemi pod zvýšeným tlakom Svetla Syna Človeka.
v spolupráci s » smeromkzivotu.blogspot.com/...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár