Ahoj. Už dlho sme sa nerozprávali a ešte dlhšie sa nevideli. Ja vlastne ani neviem kde začať. Myslím, že od vtedy je zo mňa iný nový človek. Neviem či lepší alebo horší. Pravdepodobne aj ty si sa zmenil. Ale teraz budem hovoriť o sebe. Bola som mladá, naivná a zamilovaná stredoškoláčka. Môj život sa točil okolo teba. A trochu okolo kamarátok, školy, užívania si života. Keď sme sa prvý krát stretli, veľmi si sa mi zapáčil. Ja som mala 17 a ty 23. Myslela som si, aký máš veľký potenciál a skvelú budúcnosť pred sebou. Chcela som byť jej súčasťou. Páčili sa mi tvoje plány do budúcna a chcela som sa v nich vidieť. Bol si priemerne vyzerajúci mladý chlap. Nemal si 2 metre, nemal si veľké svaly od steroidov a ani si nesedel každý týždeň u barbera aby ti upravil vlasy a bradu. Vyzeral si tak obyčajne a normálne. Prirodzene. Veľmi sa mi to páčilo. Nevedela som, že nám bolo dané len tak málo času. O to viac bol trpký. Nevedela som, že si na mne budeš vybíjať zlosť zo svojho predchádzajúceho vzťahu. Nevedela som, že ma budeš urážať. Nevedela som, že sa budeš snažiť o to, aby som čo najviac žiarlila, že ma budeš porovnávať s inými dievčatami a podvádzať. Posledná kvapka prišla v jeden pekný letný deň. Alebo lepšie povedané večer. Myslela som, že sa mi zrútil svet. Nevedela som, za kým ísť ani čo robiť. Nikdy som neverila ľuďom, ktorí hovorili že sú vďační za zlé veci ktoré sa im stali, pretože ich niekam posunuli. S odstupom času, som za tento večer vďačná aj ja. Ak by som sa však mohla vrátiť v čase a povedať to môjmu mladšiemu ja, asi by ma vysmialo. Teda nie asi, ale určite. Vtedy som si myslela, že si najdokonalejší človek na svete a ja mám šťastie že som ťa spoznala. Teraz to nechcem zakríknuť, ale myslím, že nájsť horšieho človeka ako ty, bude ťažké. Keby si sa mi pred časom neozval, teraz by som tento blog určite nepísala. Ale až keď som odignorovala tvoju správu, som zistila, ako veľmi som sa zmenila. K lepšiemu. Ako mi to pomohlo. Ako ľahšie vidím v ľuďoch keď ma chcú využiť. Ako som sa naučila hovoriť "nie". Ako som zistila, že dievčatá, ktoré majú prísne podmienky na partnera, dobre vedia čo robia. A už viem aj ja. Možno si sa od vtedy zmenil. Ja však ľutujem akékoľvek dievča alebo ženu, ktorá s tebou bude, pretože viem že ju budeš porovnávať s bývalou a až keď ťa nechá, tak to oľutuješ a kolobeh sa zopakuje. Nezaujíma ma ako žiješ. Ale ak by som mala vešteckú guľu, pozrela by som sa aký budeš, keď budeš mať 50 alebo 60 rokov. Či sa na teba nalepí nejaká múdrosť alebo ostaneš rovnaký. Ale keďže žiadnu takú nemám, týmto našu spoločnú kapitolu definitívne uzatváram. S pozdravom, S.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár