365 dní bez teba.
a ja si stále pamätám,
ako si sa na mňa pozrel naposledy.
tým pohľadom, ktorému som verila,
že zostane navždy.
ktorému by som neverila, že ma opustí.
pamätám si tvoju náruč.
domov.
ako keby ma tam život
chcel doviesť od začiatku.
k cieľu.
ako keby som tam patrila odjakživa.
stále ťa milujem,
ako mesiac miluje more,
ťahá ho k sebe,
ale nikdy sa neodváži
priblížiť viac
ako mu dovoľujú nebesá.
moja láska k tebe
je presne taká.
veľká.
tichá.
poslušná osudu.
poslušná. krotká.
a ak si ma niekedy
aspoň na sekundu miloval tiež,
síce zakázane a nesprávne,
prosím, sľúb mi,
že necháš tú sekundu žiť.
v tvojom srdci,
v tvojej pamäti,
v tom malom priestore,
v tom malom živote,
a v tom obrovskom vesmíre,
kde sa stretáva láska,
ktorá nemohla,
s láskou,
ktorá chcela.
pretože ja viem,
že sme boli pre seba stvorení...
nie na celý život,
ale na ten okamih,
keď sa dve duše stretnú,
spoznajú,
a potom ich svet odtiahne späť,
každú k svojmu brehu.
a aj keď som ťa pustila,
moja duša ešte dlho
drží tvar tvojich rúk.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Ten mesiac limitovaný nebom, to je najlepšia pasáž
Napíš svoj komentár