depresívne básničky,
veď nádej treba všade hľadať
- hoc aj kúsok maličký.
Tak prečo múza prefíkaná
dojde len keď zle mi je?
Sprostý úsmev na tvári má
a očakáva prémie
za tie diela pesimizmom
naplnené po okraj,
márne potom žiadam, prosím:
Duša moja, pookraj!
Na záver len položím si
otázočku nemiestne:
Prečo moje básne znejú
jak rapové piesne?
Viem prečo. Lebo básne asik nebudú moj obor. Dnes to nevyšlo! Možno nabudúce.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
najhappy
7. 3.marca 2009 17:13
mne sa to paci ale to nechces vazne zavesit na kliniec,ze? podla mna ti to ide. urcite lepsie ako mne
2
Všetky rýmované básničky nakoniec znejú ako rapové taxty=D Ale tvoje básničky sú nááhodou moooc fajn Takže som tiež za to aby si to nevzdala.
A veľmi málokto píše básničky keď mu je dobre. Je to hnusné, ale fakt je to tak
A veľmi málokto píše básničky keď mu je dobre. Je to hnusné, ale fakt je to tak
3
podla mna je tabasen dobra a vacsina piše basne pri smutku alebo extremnej radosti ale zvacsa je to pri tom smutku sama to poznam
Napíš svoj komentár