Vieme veľmi dobre, že sme súčasťou istého systému, a podriadenie ktorému sa nevyhneme prakticky nikto. Darmo niekto rebeluje, prote v spoločnosti musí existovať nejaký systém, ktorý má za cieľ dvíhať človeka na nejakú úroveň, kedy človek musí v niečom niečo poslúchnuť, presne v duchu latinského príslovia, ktorý som už v niektorom mojom minulom blogu po novom roku naznačil, a síce, že kto slúži poriadku, poriadok slúži jemu. Len nesprávne ponímanie veci spôsobuje to, že človek stále niečomu a niekomu len slúži a on nevie prečo je tomu tak. V tom prípade napríklad dochádza k akejsi strate vlastnej identity, čo môže mať závažný dopad na ľudskú psychiku a napríklad na nesprávne chápanie niektorých súvislostí, v akom kontexte naozaj sú.
Čo by som povedal k téme. Tvorme si radšej prirodzených priateľov, ktorý nás bude dvíhať smerom dopredu. Stále hľadáme akosi nejaké zvláštne elementy, ktoré úplne zbytočne mentálne človeka posúvajú kdesi dozadu, medzi dávno prekonané méty, ktorých nepoznanie núti azda zopakovať si to znova. je to niečo presne také, ako základná pedagogická poučka, ktorá znie, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znova. Je to možno
Ako by som to uviedol na jednom príklade. Všetci teda sme museli raz ísť do školy, či sa nám to páči, alebo nie. Zákon je proste zákon, a ten sa prirodzene dodržiavať musí. Prirority sa samozrejme v človeku menia. Človek dokáže vzdorovať, ale nie vždy si dokáže svoje vzdorovanie, odmietanie možno sa čomusi alebo komusi podriadiť rozumovo a logicky vysvetliť a potom v takejto forme ho aj interpretovať.
Mnoho ľudí považuje za svojho nepriateľa ten element, ktorý práve naopak mu má byť verný priateľ. Mnoho ľudí nechápe, že niektoré životné udalosti nie sú určené na to, aby sme boli v niečom zlomený, možno najčastejšie psychicky, čo je celkom závažný stav, ale práve naopak, aby sme sa pozdvihli na nejakú úroveň, a mali z toho radosť. Mali radosť z niečoho, čo dokáže nám urobiť radosť, aby si človek spravil z nejakej maličkosti dobrú náladu, a takto vlastne všetko to dobro čerpal v podstate pre svoje budúce dni, to čo ho ešte čaká, a čo ho fakticky neminie, na čo všetko sa má pripraviť a podobne.
Je problémom, kedy človek stále je nejako naladený, a hľadá problémy v podstate tam, kde tie problémy nie sú, resp. sú v zanedbateľnom pomere oproti tým, čo by v skutočnosti by mal v prítomnom čase bezodkladne riešiť, a z nejakého dôvodu vôbec takto nečiní. Takto celkom isto stráca sa drahocenný čas, ktorý teda nie je nijako využitý, čo je na škodu veci.
Čo by som povedal záverom. Problém dnešnej doby je, že sme odsunuli duchovné zmýšľanie, a robíme si z materializmu naozaj niečo, čo je na prvom mieste, nerozmýšľajúc nad tým, že všetko raz pominie, a potom akože nastane čo. Prázdnota, možno chaos, nevyrovanosť, akási bezcieľnosť, a to, že človek nenájde šťastie v živote, a bude len prežívať, a mohli by sme takto menovať ďalšie závažné elementy, ktoré nie jedného z nás naozaj trápia a sú podnetnými vnútornými otázkami pre každého z nás.
Len vyrovnaný človek vie, že v prvom rade na to, aby človek obstál v tejto zložitej a závažnej životnej otázky stojí predovšetkým na to, ako sa on sám stavia k danej veci, či je na nejaké rozhodnutia a ostatné rozhodovacie procesy zrelý, v akom čase nastane ten prerod k tej zrelosti ako stav, a či vlastne sa snažíme pracovať sami na sebe, aby sme sa posunuli výrazne kdesi dopredu, či v tichosti pracujeme na sebe, alebo len zbytočne mrháme drahocenným časom. Azda toľko môj pohľad na túto tematiku, je možné, že sa k nej ešte vrátim v niektorom z mojích článkov.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
motovidlo323
19. 1.januára 2020 00:53
Radšej napíš, čo robiť, keď sa moja naj kamka so mnou nebaví a odmieta si priznať chybu.
Napíš svoj komentár