Nie som si istý, či to, čo si napísal... celkom dobre, nemôžem ti nič vytknúť, mám brať opätovne ako niečo, čo treba pokladať ako objektívnu pravdu, teda niečo čo je nezávislé od vôle a želania subjektu, v tomto prípade daného študenta.
Mne sa stalo, že som na maturitu išiel naozaj stopercentne pripravený, a nič inšie som si nepripúšťal, hoci samozrejme strach som mal, a viem si živo predstaviť ešte aj teraz, ako to vtedy vypadalo. maturitnú otázku si pamätám, a pamätám si aj to, že ako učivo sme ju preberali 1.10.2004 a mal som ho napísané na pravej strane zošita plus druhá strana a niečo s dvoma autormi z tohoto obdobia.
Osobne pamätám si niečo, čo si pozriem zrakom,ale na to sa veľmi nespolieham, ja veľmi rád čítam, rád si teda prisvojujem mnoho myšlienok a podnetov, ktoré ma napadnú, či už v súvislosti s niektorými témami, ktoré som zhliadol tu na nete, alebo inde, alebo čerpám z vlastných skúseností, napríklad zo spomínaného školského prostredia, kedy som internet v podstate nikdy nevyužíval. Nepotreboval som ho. Je pravda že sem tam nejaký referát keď sme mali napísať, ktorý sa týkal niečoho konkrétneho, kde som si nemohol niečo vymyslieť z hlavy je iné, ako keď človek ma pri písaní voľnú ruku a pole pôsobnosti.
Čo ma však zaráža v oveľa väčšej miere je to, že túto v podstate hypotézu, predkladáš ako fakt.
Teda o čo ide.
Píšeš v podstate,že keď po niečom dlhodobo túžim, dá sa povedať, že som s tým stotožnený, úplne verím a dôverujem, že to tak vyjde, v podstate to tak vyjde. Nesedí to matematicky, hoci tá možnosť pomerná 1: zvoleným možnostiam tam samozrejme reálne jestvuje. Pokiaľ to chceš dať do duchovného nematerialistického kontextu, do sveta, ktoré prekračuje ľudské myslenie, myslím si, že toto sa jednoznačne dokázať nedá.
Azda nebol študent ktorý sa vyslovene nemodlil pred skúškou, mnohí to samozrejme mysleli naoko, len aby dosiahli želaný efekt, viac ich niečo duchovné prirodzene nezaujímalo, tak ako ich nezaujíma duchovný kontext života naprieč celým svojím životom. Prejavuje sa to tak, že človek proste odpadne od svojej viery v okamihu, kedy prekročí bariéry svojho myslenia, kedy sa nemysliteľné aspoň pre neho stáva v podstate mysliteľným, kedy sa nereálne stane reálnym, kedy sa bizardnosť, teda akási zvláštnosť stáva niečím, čo je, bolo normálne.
Záverom ti poviem, že to všetko dosiahneme objektívnou pravdou ako niečím ktorý nezávisí od vôle a želaní subjektu. A na toto mnohí nemyslia a zabúdajú, pretože všetko prispôsobujú len na popud svojho myslenia, len na popud svojho rozhodovacieho procesu, procesu, ktorý som spomenul nie jeden krát, a ktorý funguje ako významná zložka pri dosiahnutí nejakého úspechu, prinajlepšom dosiahnutí dobra, v ktorom úžitok budeme pociťovať viacerí, alebo jednotlivci tak, že nebude nikto pri tom priamo obmedzovaný.
Myslím si, že toto presne je aj duchovné posolstvo biblie, ktoré chce dosiahnuť jednotu všetkých prostredníctvom jasných slov Ježiša, ktorý hovorí, že raz bude jedno stádo a jeden pastier. A len keď nastane takáto situácia, vtedy môžeme hovoriť ako o vzájomnom zjednotení, kde nebude miesto pre rozdelenia. Samozrejme, nevieme si to predstaviť v čase a priestore a verím,že Boh ti to vysvetlí vo večnosti.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
motovidlo323
13. 3.marca 2020 15:44
Veď to nemá hlavu ani pätu... asi si chudobný duchom, ale to nevadí, takí sú blahorečení.
2
@motovidlo323 Keby si si ho prečítal, povedal som že... že keď po niečom dlhodobo túžim, dá sa povedať, že som s tým stotožnený, úplne verím a dôverujem, že to tak vyjde, v podstate to tak vyjde. a na zaklade tejto myšlienky v texte som napísal blog. čo je na tom ťažké?
Napíš svoj komentár