Vreskot000: Hodnotenie svojho sebavedomia

Kedysi som pridal azda dosť podobnú tematiku s podobným nadpisom do niektorých blogov, ale dnes by som sa chcel povenovať tejto celkom veľmi zaujímavej tematike, ktorú som zahliadol ako inak v anketárskom okienku, a teda by som chcel k tomu niečo na pár článkov napísať.

Ako teda vieme z kalendára, nový rok teda je v plnom prúde, a teda s tým boli spojené aj viaceré očakávania, čo všetko mi tento rok prinesie, čo sa celkom isto pretavilo napríklad do týchto prvých dní v novom roku. Pre niekoho celkom isto to bolo stereotypné, v zmysle, že niektorým začala škola, niektorí po dovolenke opätovne išli do práce, a samozrejme posledne menovaný faktor, keďže ale som ale nemal ani dovolenku ako tak, ma postretol podobný osud, čo ale ja som veľmi rád a vďačný. V duchu pracovať treba, zarezávam, hoci pre mňa je to už veľmi vyčerpávajúca práca, ale som rád, že niečo mám.

Keďže nadpis som dal celkom zaujímavý, teda som to našiel v anketárskom okienku, ako spomínam začiatkom, poďme si pekne povedať, čo to o svojom sebavedomí, či je potrebné ho hodnotiť, či je potrebné sledovať, ako človek na tom psychicky, alebo duchovne, duševne je, kde konkrétne sa nachádza, čo mu dáva aký zmysel, a práve naopak, v čom vidí nezmysel svojho konania, možno hraničiaceho s absurditou a podobne by som mohol menovať ďalej.

Keďže je to téma, ktorá príliš nevonia, a málokto ju chce rozoberať, o to viac ma to teda pohýna k tomu, aby tejto dôležitej tematike som sa venoval. hodnotenie svojho sebavedomia nie je jednoduchá záležitosť, pretože človek, ktorý napríklad v niečom sa vystatuje, ten vie, na čom je. Chýba takému človeku napríklad pokora? Možno nie, možno áno, v každom prípade viem jedno.

Je isté, že človek sa má mierniť. Niekedy sa mi to podarí, niekedy nie.

Čo ale chcem postrehnúť, a zdôrazniť, a rád by som to dal ako gro môjho dnešného príbehu je, a to chcem teda povedať, neschopnosť prijať názor toho druhého. Nik nemusí nikoho rešpektovať.

Tie frázy, že musíme rešpektovať, ale figu! Prečo by som mal. Rešpektovať totiž znamená aj niečo také, že povyšujem jeho záujmy nad moje záujmy, a trochu sa toho človeka dotyčného napríklad stránim, a považujem ho za priveľkú autoritu na to aby napríklad v niečom som sa mu mohol vyrovnať. Aby som mu mohol oponovať práve tam, kde to má zmysel viesť niečo také.

Dnes som sa zapojil do jednej diskusie, kde prezentovali nejakí tajtrlíci svoje poznatky s jazdy v mercedese, a pridal tam fotku 22 ročného ečkového mercedesa, že ako oni jazdia. No bolo mi na smiech. Tak som mu pekne povedal, pozri, kúp si niečo novšie, nie starú hajtru, tak sa urazili, že ma rovno zablokovali, ale v podstate mi to nevadí.

Umenie je aj vedieť komunikovať, pokiaľ nezdieľam jeho názor, aj keď chápem, že v danom momente som sa dotkol jeho ega.

Pravda je taká, že človek práve vtedy, keď sa pustí do niečoho, čo sa mu nechce, obyčajne v danom odvetví vie dosiahnuť tie najlepšie výsledky, ktoré teda sa prejavia do istého druhu úspechu. A keď človek dosiahne úspech, obyčajne ho to namotivuje, aby napríklad pracoval ešte lepšie. Nie viac, pretože množstvo práce ako kvantifikovateľný ukazovateľ je veľmi ťažké zhodnotiť na základe nejakých vzorcov a výpočtov z efektivity, ktorá samozrejme sa dá hodnotiť, ale dobre vieme, a ja som to postrehol napríklad z hodín ekonomiky na strednej, a súhlasím teda s tým, že teda teória je jedna vec, prax je vec druhá. Teória a vzorce, nejaké ekonomické poučky je jedna záležitosť, ale inak sa to posudzuje od stola, inak sa to vníma v kolektíve, kde ešte prirodzene o nič nejde, len o to, aby človek nadobudol ako také základné vedomosti.

Záverom ešte spomeniem asi toľkoto. Tie celkom prirodzene zužitkuje v čase, ktorý príde neskôr, a na ktorý sa treba dobre pripraviť, čo žiaľ, mnohí túto jedinečnú šancu doslova premárnia, zahodia, a dobre vieme, že to dobré sa viackrát nezopakuje, resp. nedeje sa to príliš často, a čas je drahý na to, aby sme ním plytvali, čo mi potvrdia isto mnohí z nás.

Blog

0 1 0 0 0

Komentuj

Hodnotenie svojho sebavedomia

4 komenty k blogu

Horúce!