Domýšľavosť VI

Na niektorých článkoch, alebo anketách, ktoré tu čítam, a ktoré teda považujem väčšinou za zdroj inšpirácii pre moje články, pri ktorých teda riešim nejaké pálčivé otázky, ma vždy zaujme pestrosť a rôznorodosť, to, že môžem sa na nejakú tému pozrieť z hociktorého uhla pohľadu, vždy to má jeden a ten istý zmysel. Ako sa aj hovorí, napríklad v nejakej diskusii, či už v blogu, alebo rozličných anketách, alebo všeobecne, ak sa niekde diskutuje o niečom, napríklad som mal rád v škole občiansku a etickú výchovu, častokrát sme o niečom diskutovali, nie preto, aby sme sa o niečom náhodou pohádali, alebo aby si niekto domýšľal, že ten druhý je nejaký mimo keď zastáva niektoré názory, ale preto, aby sme sa navzájom spoznali.

Aby sme zistili, kto čo všetko vyznáva, čo všetko zastáva, ako si formuje a buduje názory a vzťahy. Nikdy som nemal rád, pokiaľ niekto na niečo nemal názor. Teda aby som to všetko uviedol na pravú mieru, nemal som rád ten spôsob myslenia, kedy človek sa dosť pomerne primitívne, jednoducho staval k svojim povinnostiam, ktoré bolo treba splniť, a neokladať na pozdejšie.

Ak by som reagoval na jednu anketu, neviem presne, nie som si istý, čo konkrétne ma bloger, ktorý píše v ankete o domýšľavosti, nie som si teda istý, čo má na mysli. 

Je veľa ľudí, ktorí jednajú priamo, ale ešte viac ľudí, pri ktorých neviete na čom ste. Aj jeden spôsob, aj druhý vnímam ako extréme, pretože vždy je dobré zastávať zlatú strednú cestu. 

Je normálne, že človek si zastáva pravda, akýsi zdravý rozum, a neuverí možno všetkému, čo počuje, čo kto o niekom hovorí. Väčšinou to ohováranie nemá celkom cieľ niekoho ohovoriť, prípadne si niečo aj vymyslieť, skôr to, že niekto chce v niečom druhému jednak uškodiť, to by som povedal ako prvoradé, a jednak to, že sa nudí, aby mal nejaké tému pre seba. Pritom sa môžu celkom isto vo výnimočných prípadoch napríklad rozpadnúť niektoré vzťahy a priateľstvá, a je smutné, naozaj musím pripomenúť, že sa to nedeje naopak. Práve v danom neporozumení sa to všetko má sceliť, kde teda celkom isto vynikne napríklad istá osobná, osobnostná vyzretosť, zrelosť, zdravý pohľad na skutočnosť, búranie predsudkov.

Okrem toho je potrebné naozaj objektívne myslenie a prílišná nezaujatosť. Toto dosť, žiaľ absentuje a vyskytuje sa ojedinele. Je smutné, že mnoho ľudí je vyslovene zákerných a z nejakých bližšie nezistených dôvodov, cudzie nešťastie môžu považovať za niečo, čo potrebujú vyslovene pre svoj život, čo je pre nich zaujímavé, čo ich osloví, na čom akokeby postavia základ svojej existencie, čo vnímam ako prízemný prejav citovej slabosti, ktorá celkom isto tkvie napríklad v nesprávnej výchove a usmernení, nasmerovaní na nejaké hodnoty. Teda nasmerovanie na niečo, čo nie je hodnota, čo rýchlo vyprchá, nemá trvácnosť, rýchlo sa pominie, a na to všetko sa postupom času zabudne.

Stačí si zapnúť telku, internet, možno prečítať noviny, ale teraz je všetko zavesené na nete, a z archívu sa relácie bez problémov dajú vyhľadať, a hneď sme v obraze, aký je stav spoločnosti. Lenže väčšinou ľudia nechápu veci v kontexte, a práve preto vzniknú rôzne domnienky, hypotézy, už každý vie, ako by to riešil na mieste daného človeka, pričom to vôbec nie je tak.

Záverom spomeniem toľko. Keby ľudia neboli zákerní viacej by ostatných priali a žičili, viacej by sa schádzali a rozchádzali s úsmevom, nadhľadom a akýmsi prirodzeným odstupom, tá domýšľavosť teda by nemala miesto. Asi toľko som chcel napísať k tej anketovej otázke.

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku