Stačí si to priznať

Dnes som si to konečne priznala....
Popierala som to, nie ja nie som, k*kot nie si... ale hej moja si...

Idem si tak takou vedľajšo uličkou, samozrejme nikde ani živej duše, a vtedy som si uvedomila že sa k*rva rozprávam sama zo sebou. Neboli to myšlienky, ten hlas mi normálne unikal cez pery...

A tak som si povedala že som hajzel človek...
... no a potom som si povedala.... a čo ?

Prečo to popierať, načo sa hrať na Bohvie aké svätého Agustína či koho?

Som hajzel, či hajzelka alebo ako chcete...
Hlávné je že to mám maximálne u p*či lebo sa takto cítim výborne ....

No a dnes mám celý deň normálne až chorobnú potrebu povedať každému že som hajzel človek a tak sa o to podielam aj s vami

 Záchod

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu