sedím v rohu tmavej izby,
zapácha to tu,
cítiť beznádej, osamelosť, ľútosť
a nenávisť,
zrazu
otváraš dvere,
približuješ sa pomaly,
tvoje dotyky
ničia ma
myseľ rezignuje, pomaličky odumiera,
bunka po bunke,
srdce začína rozkvitať,
pumpuje hnis
a
mení ho na krv
zmysli ožívajú
každý tvoj dotyk,
vo mne,
viac a viac rozpaľuje túžbu
dostávaš ma na vrchol môjho bytia.


vytrhla som si srdce

tvojou dlaňou,

a dala ti ho na milosť.

všetky moje myšlienky,

sú presne mierené.
na teba.

život už nie je len čakáreň
na smrť,
už dáva zmysel.

našiel si ma

všetko je odrazu krásne.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár