V poslednom čase sa cítim ako bábka života.

Človek má ževraj slobodnú vôlu, ale veľmi veľa ráz cítim ako keby som ju ja nemala.
Keď sa nadtým zamýšľam tak si uvedomujem že tú slobodnú vôlu riadi furt niekto iný. Či už je to spoločnosť, rodičia, alebo sú to okolnosti, furt niečo.

Pravdaže v takých banalitách mi ju život ponechal, to ako keby lenpreto aby som si myslela že ju mám.
Inak ma riadi prijebaný systém v ktorom som proti svojej tej údajnej slobodnej vôli.

Ale ako sa z neho dostať?
Asi na to niesú žiadne dvierka pre takých ako som ja.

Možno mám len ďalšie obdobie, keď si myslím že som velice múdra.
Ale momentálne si fakt myslím že môj pes má viac tej slobodnej vôle ako ja.

Lebo aj napriek tomu čo chcem, čo je z môjho škulavého uhla pohľadu to najlepšie, tak to nemôžem spraviť lebo život ma ťahá na pomyseľných motúzikoch a hádže ma sem a tam ....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár