aj tlkot srdca pomaly utíchol.
Nevedno kam radosť zablúdila,
nevedno prečo vzal nám ťa víchor.
Zostal len výkrik,
čo v diaľke stráca sa,
posledný výdych
a môj svet rúca sa.
Myšlienky sa búria,
"NIE!" mi vravia ľudia,
čo s rozsudkom sa náhlia.
Lenže oni to nevedia!
Z toľkej bolesti mi puká srdce.
Len samota a ja.
Tmu rozžiari plameň sviece,
raz snáď ukáže cestu do raja...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár