Zamilovala som sa

do seba samej,..ale po poriadku.

Toto leto vyzeralo na jeho začiatku všelijak,nerátala som s tým,že sa zosypem,ani,že nakoniec budú z leta Vianoce.

Ten deň,keď som sa zosypala a rozmenila na nejestvujúce drobné ,sme sa vybrali pozrieť more. Len tak,na otočku, na dva dni.Okamžite.Únavne.Šialene.

Možno to začalo už tam,keď som si po príjazde kúpila dvojdielne plavky,aj keď by ma polka b zhejtovala že čožeakože.Lebo povedzme si úprimne 90-60-90 okolo mňa posledné dva roky nešlo ani cestou.

A tak som sa v tých dvojdielnych plavkách prvýkrát v živote spálila ,aby som mohla v mori páliť hnev,nenávisť a bezmocnosť. Na seba.Na ňu. Na neho.

V duši mi zostal ukotvený západ slnka a nielen ten.

A potom "poďme na Poľanu " no veď jasné ,4 mes. po op,prečo nie .) Celý výstup som nadávala ako posledný kočiš a ronila slzy ako krokodíl,ale zvládla som to.

V duši sa mi to usadilo hneď vedľa toho západu.

A potom teploty teploty,odpadávačky, ale aj sen zmeniť po 15 rokoch farbu vlasov a stretnutia .Všetky tie čo som plánovala tak dlho,ale vždy to na nieočm zlyhalo.

Viete,keď žijete v škole,v práci, v mestách každý deň, môže sa to zdať divné,ale ak to tak nežijete,a hlavne ak sa všetci vaši priatelia rozhodli,že nebudú žiť vo Vašom meste..
zistíte aké je to Skvelé..sedieť na čaji,na káve,na zmrline, na gine,na pizzi ,fotiť stanice , čas a smiech

Včera som sa dostavila ku kaderníčke a po štyroch hodinách vyšla ako iný človek.
ľudia si často mylsia,že stačí,ak sa majú raid natoľko,aby sa prípadne nezabili. No nie,to nestačí,je to level postačujúci len na prežívanie.

Je to také zvláštne,lebo ja som vyrastala na pocite ,ktorý začínal superky zábavným príbehom o najškaredšom decku v pôrodnici a časom už som bola len divná. Iná. Vnútorne bolo pre mňa vždy horšie ,keď mi niekto ,že som neprečítala superintelektuálnu knihu,ako to či mám šikmé oči a líca na prasknutie.

What I try to say .. milujem svoje hnedé vlasy,ktoré žiaria na svetle.Prvýkrát v mojom živote sa s radosťou obzerám v zrkadle a necítim sa pekne. Cítim sa krásne.

Všetky tie múdre knihy to hovoria a myslím,že Vám to potvrdí aj každý psychiater, že pokiaľ neľúbiš sám seba,ďaleko nezájdeš. Ale jedna vec je čítať a porozumieť.

A druhá ,tá chvíľa,keď sa vám to naozaj stane. Že sa zamilujete. Do seba samej.


A niekde medzi všetkým tým,som zistila,že najhoršie nie je,keď po rozchode s priateľom,kamošom,láskou, ešte stále ľúbite.Najhoršie je, keď potom konci stále žijete život toho ,kto odišiel.

Tým myslím všetko od hnevu,zlosti,stalkovania, prehrávania kaziet s názvami " prečo " "ešte sa vrátiš,alebo už nie?" "prečo tamto a nie ja?" atď,atď.


Cítim,že mi budeš chýbať stále.Takým tým spôsobom,akým mi chýba niekto,kto tiež šiel. Lebo nie,ľudia nie sú kindervajce a ty si nemôžeš jednoduucho kúpiť nové. Teda ,opravujem,ja to neviem.

Ale ja už nechcem a ani nemôžem. Žiť Tvojím životom. Zaslúžim si niečo oveľa lepšie.
Žiť znova ten svoj.

O pár dní ma čaká 598ponižujúce "stretnutie" s lekármi s poisťovne,ale už len teraz a ešte raz na súde.A konečne po roku ,bude koniec. Ako sa to vraví, "neistý výsledok,ale jasný koniec"..A viem,že potom stretnutie na cintoríne..

pretože prvýkrát sa cítim dostatočne silne.
pretože už nechcem žiť ani život jej/jeho.


Ešte bude plno výziev. A s pádmi sa tiež ráta. Aj so slzami,aj s tým ,že si oškriem kolená,aj lakte.

Ale je to tak moc super, keď viete,že keď vás niekto pozve na čajginkávu pôjdete, lebo už viete, čo núkate. že zrazu márne hľadáte dievča spred dvoch rokov, ktoré ,keď si k nemu chcel prisadnúť chlapec zo stanice ,povedalo " ale to nemusíš robiť " a on povedal ale ja chcem a ja som sa na neho dívala,že wtf ?

Ten pocit,keď viete,že keby sa to stalo teraz,tak poviete "jasné".

Ten pocit,keď viete, že niektoré veci už nedopustíte nikdy viac, za nič na svete,lebo už viete,koľko stojíte.

Keď som našla pred polrokom tento citát, povedala som si "jej ,aké krásne ".
A dnes,tvárou tvár vetkým zrkadlám,začínam chápať, poznať,cítiť.. o čom je .


" Maybe I m a little shattered but I m not broken. I may be a little disheartened but I have no given up the hope to achieve what I want from my life.

I have some scars on my heart and soul but I m still beautiful.

I have forgiven people and I m trying to forget what they did to break me down. But I don t regret my past anymore cause I just want to live my life beautifully.

I m confident that somehow I will make it through "

bojovať a nikdy sa nezvdať...hm...ale už len nikdy nie za "drobné" .

čavte.

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu