zbav ma bielych šiat a pokory
už nechcem byť tou, čo stále odpúšťa
mám po krk tvojich rečí o šťastí
že všetko je fajn, keď to fajn nie je
brodím sa prázdnymi myšlienkami
a prosím o odpustenie za to, aká som
chcela som byť dokonalosťou pre tvoje oči
pre tvoje telo a pre všetky zmysli
ale cítim v sebe cirkus pre akrobatov
mám v sebe tisíc pohľadov na život
a bojím sa vybrať si ten správny
a každým dňom mám väčší strach
že už nenapíšem ani riadok básne
lebo aj to posledné si mi zašliapal
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár